Publikácia sa snaží čo najkomplexnejším prístupom zhodnotiť vzťah človeka a krajiny v modelových územiach tradičného poľnohospodárstva v troch výnimočných obciach Slovenska – v nízkotatranskej obci Liptovská Teplička a zamagurských obciach Osturňa a Malá Franková. Ich krajina je charakteristická vysoko diverznou, doposiaľ čiastočne zachovanou mozaikovitou štruktúrou, ktorá vznikla v období pred kolektivizáciou poľnohospodárstva v dôsledku špecifickej agrárnej kultúry. Cieľom práce bolo využitím interdisciplinárneho prístupu určiť vedúce krajinnoekologické faktory vzniku, vývoja a správania sa poľnohospodárskych krajinných prvkov týchto cenných území.

V prvej časti sa autorka zaoberá teoreticko-metodickým základom interdisciplinárneho výskumu historickej poľnohospodárskej krajiny. V druhej, regionálnej časti, v zmyslemodifikovanej metodiky LANDEP štatisticky hodnotí vzťah medzi vytvorenými krajinno-ekologickými komplexmi poľnohospodárskej krajiny modelových území a súborom relevantných, priestorovo vyjadriteľných kľúčových prírodných a socioekonomických parametrov (faktorov) krajiny, ktoré najviac motivovali, resp. nútili poľnohospodárov pôsobiť na krajinu v tom-ktorom časovom období prostredníctvom svojej agrárnej činnosti.

Štatistické hodnotenie je doplnené slovným vyhodnotením ostatných, priestorovo ťažšie vyjadriteľných faktorov. Výsledkom je otvorený súbor poznatkov, ktorý chce vyprovokovať čitateľa k hľadaniu nových súvislostí a väzieb v tak zložitom systéme, akým je tradičná poľnohospodárska krajina.