KnihyOdborné a náučnéHumanitné a spoločenské vedyHistóriaSlovenské století

Slovenské století

Pavel Kosatík

: 4,7 26 hodnotení

Vydavateľstvo: Torst, 2021

Počet strán: 408

Brožovaná väzba
Čeština

18,06 €

Na sklade 3 ks
Posielame ihneď

Dostupné v 20 knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Muž z vysokého zámku - Philip K. Dick, Lindeni, 2024

Viac o knihe

#Slovensko #Slováci #politika #spoločnosť

Pavel Kosatík je autor, který se snaží psát i o obtížných historických tématech způsobem srozumitelným a podnětným pro všechny přemýšlivé čtenáře. Bez orientace v dějinách podle něj není možné orientovat se v současnosti. „Klíčem“ k historii jsou mu většinou rozporuplné osobnosti, prostřednictvím jejichž osudů rozkrývá kontexty doby. Odmítá popisný a z odstupu toliko hodnotící přístup k dějinám. Snaží se vždy dostat čtenáře do situace, kdy bude se „svým“ hrdinou nucen zvažovat, jak by se na jeho místě zachoval sám. Knihou Slovenské století vystupuje ze svého dosud převažujícího soustředění na dějiny české. Sleduje vývojový oblouk, jaký slovenská společnost opsala v letech 1918–1998, a dochází k závěru, že Slováci svůj historický čas nepromarnili. Začínali z mnohem horší startovní pozice než Češi, jejich veřejný a politický život nejenže neměl strukturu, ale téměř neexistoval. Na konci 20. století se však tato nedlouho předtím téměř neexistující společnost dokázala sjednotit a zbavila moci nedemokrata s diktátorskými ambicemi. Slovenské století je knihou i o společných česko-slovenských dějinách. Český čtenář v ní najde odpovědi na otázky, jaké síly utvářely konkrétní podoby česko-slovenského soužití i jaká je česká odpovědnost za to, že společný život v jednom státě skončil neporozuměním.

Čítať viac

Počet strán: 408

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 140×200 mm

Hmotnosť: 524 g

ISBN: 9788072156863

Rok vydania: 2021

Naše katalógové číslo: 1278279

Jazyk: čeština

Pôvod: Česko

Vydavateľstvo: Torst

Kategorizácia

Knihy

Odborné a náučné

Humanitné a spoločenské vedy

História

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

4,7 / 5

26 hodnotení

	21
	4
	0
	0
	1

Recenzie čitateľov

Andrej Janoťák

Overený nákup

24.7.2022

Český pohľad na slovensko-české vzťahy 20. storočia

Všetko už v podstate bolo spomenuté v predošlých komentároch. Pridám len stručné konštatovanie, že autor veľmi dobre vystihol česko-slovenské vzťahy v priebehu dekád 20. storočia a takisto hodnotím kladne, že kapitoly nesú mená osobností, okolo ktorých sa potom odvíja dej jednotlivých kapitol. Trocha mi ale chýba pokrytie 70. a 80. rokov, mal som pocit, že na nežnú revolúciu sa skáče priamo z vlaku pražskej jari a Dubčekovej federácie. Čítať viac

SLOVENSKÉ STOLETÍ Od vzniku Československa až po koniec 20. storočia

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
SLOVENSKÉ STOLETÍ
Od vzniku Československa až po koniec 20. storočia

Knihu Slovenské století som hľadal v Prahe. Najprv v obrovskom Paláci knih na Václavskom námestí. Informátori ma posúvali z oddelenia do oddelenia, až som sa dostal na správne miesto a slečnu pri počítači požiadal o titul. „Je mi líto, pane, ale knihu jsme právě vyprodali. Ale dostanete ji ještě v naši prodejně na Hlavním nádraží, je to kousek po Václaváku a pak doleva.“
„Tam nepôjdem, je tam burácajúci klavír a ten ja nenávidím,“ odpovedal som.
Slečna (mladá a pekná) mi položila ruku na rukáv a povedala „Pane, já vás velice dobře chápu.“ Nastala chvíľa hlbokého československého (prípadne česko-slovenského) porozume-nia.
Prešiel som krížom cez Václavak a vošiel do kníhkupectva Academia, takmer oproti Do-mu knihy. Tam mali Slovenské století vyložené na pulte, predavač (v stredných rokoch, se-riózny) mi knihu predal, ale ruku na rukáv nepoložil. Dúfam, že mu to pán Pavel Kosatík nemá za zlé.

KTO BOL KTO
Slovenské století je skvelým čítaním z pera českého historika a plodného autora mnohých kníh Pavla Kosatíka. Kosatík sa úspešne venuje prevažne českým dejinám, tu recenzovaná kniha je malým vybočením smerom na východ a popisuje slovenskú politickú históriu od vzniku Československa až po koniec 20. storočia. Autor je erudovaný, pozná fakty, píše zrozumiteľne a nesmierne pútavo. Navyše kniha obsahuje množstvo detailov, ktoré miestami búrajú vžité mýty a predstavy dlhodobo prežívajúce bez ohľadu na realitu v slovenskej spoločnosti.
Dozvieme sa napríklad, že Milan Rastislav Štefánik (inak víťaz ankety o najväčšieho Slováka) sa necítil byť ani Slovákom, ani Čechom, ale svetoobčanom. Že slovo českosloven-ský chcel neraz zameniť slovom český, pretože mu to zjednodušovalo komunikáciu s politik-mi, ktorí pochopiteľne o slovenskom národe nikdy nepočuli. Že Masaryka oslovoval titulom „otecko“ (čo v Masarykovi vzbudzovalo nevôľu), a že T. G. M. čo by presvedčenému repub-likánovi sprostredkoval Štefánik pozdravy od báťušku „gosudára“ cára. Podobne znie aj in-formácia, že Štefánik snil o cárovom bratovi Michalovi Alexandrovičovi Romanovovi na „pražskom tróne“ (str. 63). Beneš aj Masaryk sa v memoároch vyjadrujú smerom k Štefáni-kovi kriticky. Avšak následne autor píše, že v „triumviráte“ by Štefánik nemal byť „tým tre-tím v pozadí“, ale druhým po Masarykovi a pred Benešom. Nuž dobre.
Poučný je aj popis vnímania Pittsburskej dohody, ktorá je ešte aj dnes, viac ako sto rokov od jej vzniku, rôzne interpretovaná. Kosatík nevyslovuje svoj názor, uvádza fakty a necháva na čitateľa, aby si vybral jednu z ponúknutých možností, alebo dokonca vytvoril svoju vlastnú interpretáciu. A neuvádza len stanovisko slovenských autonomistov, pre ktorých bola Pittsburská dohoda „posvätným textom“ alebo „Magnou chartou“, ale aj kritické názory na jej vznik a platnosť vrátane súvisiaceho a značne kritického listu, ktorý napísal prezident Masaryk Andrejovi Hlinkovi ako odpoveď na jeho žiadosť, aby sa angažoval z pozície prezidenta v prospech Vojtecha Tuku práve súdeného za velezradu (str. 87–88).
Pavel Kosatík vidí históriu a jej zlomové okamžiky (napr. naše povestné osmičky) ako produkt pôsobenia konkrétnych ľudí. Aj preto sú viaceré kapitoly venované známym politi-kom ako Milan Hodža, Vavro Šrobár, už spomenutý M. R. Štefánik, Andrej Hlinka, Jozef Tiso, Karol Sidor, Imrich Karvaš, Viliam Široký, Gustáv Husák, Alexander Dubček alebo Vladimír Mečiar. Neobmedzuje sa však len na ich politickú činnosť, pridáva aj pútavé a často menej známe momentky z osobného života alebo pozadia politiky. Kniha sa tak stáva priam oddychovým čítaním.

ČESKOSLOVENSKÉ SPOLUŽITIE
Každý čitateľ Slovenského století si všimne sympatiu a ústretovosť autora knihy k Slovensku a k požiadavkám slovenských politikov, ktorí by chceli československé spolužitie na princípe dvoch rovnoprávnych národov. Táto myšlienka sa tiahne celou knihou od jej titulu až po posledné strany ako červená niť. Miestami sympatia hraničí s idealizáciou, aj keď kvitujem, že pri popise pomerov v „Slovenskom štáte“ (presnejšie v Slovenskej republike 1939–1945) je jeho postoj jasný, jednoznačný a intelektuálne poctivý. Žiadne vajatanie, žiadne „ale“ a „keby“. Tu už neplatí to, čo na mnohých iných miestach knihy, že autor sa len drží faktov a nechá čitateľa, nech si vyberie, komu dá svoje sympatie. Kosatík fašizmus, deportácie do táborov smrti a protižidovské zákony jasne odsudzuje a o prezidentovi Tisovi a jeho postoju k Židom píše: „Jde o vůbec nejodpornější kapitolu, ve které si Tiso sám pro sebe zvolil hlavní úlohu.“ A dodáva: Odpornejší kňaz, ako Jozef Tiso, schopný porovnateľnej slovnej ekvilibristiky, asi nežil. Prezident-kňaz sa svojimi výrokmi vyrovnal aj najextrémnejším protižidovským článkom v časopise Gardista. Bol vzorom aj pre iných autorov, napr. pre J. Martinku, ktorý pri obhajobe protižidovských zákonov v septembri 1941 zahviezdil nasledujúcou myšlienkou: „Stejně jako nemohou platit stejné zákony pro lidožrouty a civilizované lidi, nemohou platit ani pro židy a ostatní“ (str. 213).
Rovnako ako s fašizmom a jeho protagonistami účtuje autor aj s komunistickým obdobím v povojnových rokoch. Aj tu pred nami defiluje panoptikum viac alebo menej známych postáv budujúcich komunistický raj za každú cenu. Aj tu sú uvádzané pozoruhodné a nie veľmi lichotivé fakty o ľuďoch, ktorých si postarší čitatelia ešte pamätajú. Dozvedáme sa napr. o Viliamovi Širokom, že sa narodil ako Wilhelm Schiroky, že sa stal konfidentom gestapa a v povojnovom období vďačne posielal svojich spolusúdruhov do väzenia za vymyslené delikty, ktoré by však celkom dobre pasovali do jeho vlastného životopisu. Podobne je popísaný aj Karol Bacílek, Rudolf Strechaj, Karol Schmidke, Pavol Dávid, Štefan Bašťovanský a napokon aj Gustáv Husák.

ROZDELENIE SPOLOČNÉHO ŠTÁTU
Až pri kapitole týkajúcej sa rozdelenia spoločného štátu (Něžná versus sametová, str. 315–350) som začal pociťovať nesúhlas s tým, čo sa píše v texte recenzovanej knihy. Nejde tu o nesúhlas s uvedenými faktami, ale o nesúhlas s vytrvalým autorovým hľadaním viny za roz-pad spoločného štátu na českej strane.
Kosatík píše, že návrhy prezidenta Havla na zmenu symbolov štátu a zmenu názvu (vy-pustenie slova „socialistická“ z názvu štátu) slovenských poslancov federálneho parlamentu „smrteľne vydesili“, pretože predstavovali návrat k symbolom prvej ČSR. Následnú „pomlč-kovú vojnu“ interpretuje takto: „Název státu s pomlčkou naznačoval, že Slovákům se přizná-vá jejich národní a kulturní identita, tak jak jim měla být přiznána hned na začátku v roce 1918. Název státu bez pomlčky pojmenovával stav jejich pohlcení českým politickým a kul-turním světem, kdy jako národ pro svět neexistovali o nic víc než před rokem 1918.“ Nuž ako pre koho, ale pre mňa zavedenie pomlčky signalizovalo rastúcu silu odstredivých tendencií na pôde spoločnej republiky. Tak to bolo v predvečer druhej svetovej vojny a tak sa to zopakovalo aj v roku 1992.
Postavy, ktoré delili v roku 1992 spoločný štát, charakterizuje autor veľmi realisticky. Čítame, ako primitívny a zároveň vychytralý Vladimír Mečiar jednal s intelektuálom Petrom Pithartom, ktorý považoval za svoju povinnosť vciťovať sa do myslenia svojho partnera. „První věřil, že tomu druhému pomuže vciťovaním se do něj, a kde druhý vycítil naivitu své-ho českého protějšku“ (str. 336). A ďalej: „Českou netrpělivost se slovenskými vyjednávači zesiloval také fakt, že tím hlavným se na slovenské straně stával člověk, který byl zároveň tím nejméně seriózním. Že se slovenská politika v letech 1990 – 1992 stala nevypočitatelnou nebylo dáno žádnou slovenskou myšlenkovou úvahou, žádnym politickým programem, který by o toto z nějakého duvodu stál. Vyplynulo to z faktu, že slovenskou politickou scénu ovládl absolutní populista.“ (str. 345)
“Většina Slováku se této samostatnosti i v roce 1992 spíš ostýchala. Pruzkum provedený před volbami v roce 1992 uváděl, že....17 % obyvatel Slovenska chce samostatný stát“ (str 345) „Je pravda, že svá najruznější přání často artikulovaly zpusoby, nad nimiž by došla trpělivost aj biblickému Jóbovi“ (str. 347).
Kosatíkov popis tu korešponduje aj s Ludvíkom Vaculíkom, ktorého on sám (na str. 336) cituje: „Nepřijali jsme do svého vědomí slovenství“ a na tom istom mieste cituje aj rozhorčenú reakciu Vaculíkových českých čitateľov, ktorí namietali, že „zachování společného státu leží mimo schopnosti i těch nejaltruističtějších Čechů“. Pripomeňme na tomto mieste tiež Mečiarovho partnera pri delení štátu Václava Klausa. Svedectvá účastníkov delenia štátu hovoria, že Klaus sa snažil o zachovanie spoločnej republiky, ale slovenská strana (Mečiar a spol.) svoje nároky stupňovala až po absolútne neprijateľné požiadavky vlastnej zahraničnej politiky a vlastnej emisnej banky. Tam už nebolo o čom diskutovať. Nedokážem sa s ohľadom na všeobecne známe a neraz aj samotným autorom uvádzané fakty stotožniť s jeho záverom, že „Těmi, kdo v roce 1992 víc tlačili na rozdělení státu, byli paradoxně, spíš (uražení) Češi, presvědčení, že Slováci nejsou schopni vděku za dlouholeté české politické, hospodářské a kultúrní vedení“. Na druhej strane dávam autorovi za pravdu v jednej parciálnej veci a síce v tom, že Češi boli vyspelejším „bratom“ a z toho pohľadu možno Čechom pripísať väčší diel zodpovednosti za rozpad spoločného štátu ako Slovákom.
Otázka „viny“ alebo skôr zodpovednosti za rozdelenie štátu bude ešte dlho predmetom diskusie. Už v tejto chvíli poznám dve iné recenzie Kosatíkovej knihy, jednu z pera Milana Šimečku a druhú od Aleša Palána. Ich hodnotenie Kosatíka sa miestami (práve v otázke miery zodpovednosti za rozdelenie štátu) od môjho pohľadu odlišuje.
Povšimnutia hodný je aj autorov idealistický postoj, podľa ktorého je dnes, 30 rokov po rozdelení, česká a slovenská republika v podobnom stave. Na ilustráciu zacitujem:
„Každý z našich národů začínal přece v roce 1918 z úplně jiné pozice. Češi měli tehdy bohatou minulost, pestře politicky strukturovanou současnost i vize do budoucnosti, zatímco Slováci většinu toho všeho postrádali. V roce 1918 se teprve začali hledat, ale pracovali na sobě, samozřejmě s mnoha peripetiemi, tak, že po uplynutí stovky let na ně vůbec není špatný pohled. Rozhodne ne horší než na nás Čechy, kteří jsme kdysi bývali o tolik napřed“ (str. 5).
„Z českého a nikoli slovenského popudu se v prvních poválečných parlamentních vol-bách v roce 1920 volilo na celém území republiky podle téhož všeobecného volebního práva (v českých zemích zavedeného už v roce 1907). Velká část slovenských představitelů se i v té době obávala politické zaostalosti místních lidí, a zcela mimo jejich představivost bylo zavedení volebního práva žen“ (str. 43), a pokračuje: „Vaši dnešní společnost si neidealizuji, milí slovenští bratři.“

HRANICA NA RIEKE MORAVE
Recenzentovi sa tu žiada pri všetkej úcte priamo odpovedať: Nuž dobre, milý brat Kosatík, ale akosi vám unikajú obrovské, priam civilizačné rozdiely medzi spoločenstvami, v ktorých žijeme. A to píšem s vedomým a istou znalosťou mnohých negatív a škandálov, s ktorými bola súčasná česká spoločnosť konfrontovaná. Vedel by som menovať niekoľko českých politikov, ktorých veľmi „nemusím“. Ale nemyslím si, že by to znieslo porovnanie s takými bytosťami, aké sú, alebo boli na slovenskej politickej scéne Mečiar, Ľupták, Slota, Fico, Harabin, Matovič a mnoho ďalších. Nehovoriac o fašistoch usadených v slovenskom parlamente.
Výraz Balkán sa stal v Európe popri jeho geografickom význame aj synonymom primi-tívnosti, surovosti, korupcie a násilia. Balkán je protipólom demokracie. Hranica medzi Bal-kánom a Európou je dnes na rieke Morave. Ak hľadáte, milý brat Kosatík, zmysel Českoslo-venska, tak navrhujem odraziť sa od vety, ktorú povedal po prvej svetovej vojne istý francúzsky generál: „Zmyslom (prvej svetovej) vojny bolo civilizovať Balkán, ale (dodal generál) výsledkom vojny je, že sa celá Európa sa zbalkanizovala.“ Československá republika bola po svojom vzniku a napriek jej negatívam vizionárskou snahou o budovanie demokratickej spoločnosti. Tá, ako je známe, nie je ideálnou spoločnosťou, ale nepoznáme nič lepšieho. Nepochybujem, že o tom viete oveľa viac, ako ja.
Dnešná Česká republika sa plne hlási k svojmu československému dedičstvu, spomeňme len, ako si pripomínala 100 rokov vzniku ČSR. Slovenská republika sa síce tiež hlási k svoj-mu československému pôvodu, ale robí to váhavo, s rozpakmi, polovičato a neochotne ako napokon všetko. 28. október sa stal len nedávno, po dlhom úsilí časti poslancov slovenského parlamentu akýmsi polosviatkom.
Rozbitie republiky roku 1992 ublížilo obom jej častiam, rozdielom však je, že západná časť ostala v Európe, čo by som už dnes o tej východnej netvrdil.
Knihu Slovenské století odporúčam každému záujemcovi o históriu Slovenska a obzvlášť tým, ktorí na Slovensku žijú.
JARO FRANEK

Pavel Kosatík: Slovenské století. Vydalo nakl. Torst 2021, 408 strán, vrátane menného regis-tra a komentovaného zoznamu zdrojovej literatúry. Čítať viac

26.4.2022

Ako sa formuje národ ?

Slovenské století je vynikajúco a "čítavo" napísaná publikácia, ktorá sa zaoberá kľúčovými udalosťami pri formovaní a dotváraní slovenského národa v 20. storočí. Veľký priestor je v knihe venovaný často komplikovaným česko-slovenským vzťahom. Pridanou hodnotou je zoznam literatúry týkajúcej sa histórie Slovenska uvedený na konci knižky, pri každej spomenutej publikácii je aj autorov krátky komentár/hodnotenie. Kniha jednoznačne stojí za prečítanie. Čítať viac

Knižka ma zaujala pri rozhlasovej relácii s autorom. Hneď som si ju kúpil a prečítal "na jeden dúšok".
Podrobne je tu popísaná storočná história vývoja Slovákov od konca Rakúsko Uhorskej monarchie až po súčasnosť. Detailne opísané obdobie od konca 19. storočia po vznik Československa a politické postoje slovenských zástupcov v pražskej vláde boli v mnohom pre mňa nové skutočnosti.
Neoľutoval som nákup knižky a už som ju aj priateľom kúpil ako darček. Čítať viac

Recenzia kniky Slovenské století

Knihu som kupovala pre svojho ocka, ktorý má veľmi rád literatúru faktu a dejiny. Zaujala ho tak, že ju prečítal za 2 dni. V jeho mene teda knižku hodnotím pozitívne a odporúčam jej kúpu. Čítať viac

Slovenské století jaké skutečně bylo

Kosatík Pavel, to je mistr vyprávění. Na Jeho "století" jsem se hodně těšil. Kniha přináší nezvykle nové pohledy na soužití " bratří" Čecha a Slováka, mnohé moje vědomosti jsem si poopravil. Přečetl jsem téměř všechno od Kosatíka, ale tato kniha je nesmírně aktuální a doporučuji ji k přečtení mladé generaci. Tu ostatně vzpomíná i ve svém úvodu, kdy píše o dvacetiletých Slovácích. Pavle Kosatíku, děkuji, Čítať viac

Český pohľad na vývoj Slovenska od roku 1918, ale dostatočne objektívny. Pokiaľ ide o Tisa, napríklad z takéhoto výroku si už každý spraví názor - "Nedej Bože, aby Němec válku prohrál. Všichni židé by se vrátili. Celá tato válka je válkou sociální proti židovskému kapitálu". Tu už naozaj len tí mentálne slabší ho budú obhajovať. Čítať viac

Benes...

Vzdy ked pocujem meno Benes, dviha sa mi zaludok. Ten podly karierista, manipulator a zbabelec... Ako Cechoslovakista zradzal Slovakov, zradil prvu Ceskoslovensku republiku po roku 1938 a svoju zivotnu put dokonal tym ze ako noschled Stalina odovzdal CS republiku do ruk bolsevikov roku 1948. Eduard Benes je ta najtragickejsia persona naseho regionu. Čítať viac

Suhlas. Odporucam na temu Edvard Benes tv film - Edvard Beneš - tragédie politika Čítať viac

Vypredané.

Škoda, že ju už nemáte na sklade.
Našťastie Český rozhlas postupne uvádza jednotlivé kapitoly, čoskoro z toho bude celá audiokniha. Čítať viac

Skoda

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Čítať viac

Kosatík sa nedokázal vyvliecť z českého nacionalizmu res. čechoslovakizmu. Niektoré jeho hodnotenia sú preto neobjektívne. Čítať viac

Predošlé 1 2

Predošlé 2

18,06 €

Top autori

Top série

Slovenské století

Kniha

Audiokniha

18,06 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Slovenské století

Kniha

Audiokniha

18,06 €

V ktorých knižniciach majú túto knihu?