Akademický sochár Juraj Rusňák (nar. 1938, Červenica) je originálnym umelcom, solitérom, ktorý neustúpil z vlastnej cesty ani pod ideovo - politickým tlakom totalitného režimu v bývalom Československu, ani požiadavke trhového mechanizmu na samoúčelné šokujúce a na efekte postavené prázdne výtvarné prejavy, mechanizmu, ktorý nastavil podmienky v slovenskom výtvarnom prostredí v pono- vembrovom období. Zachovanie vlastnej autonómie znamenalo výrazné obmedzenie pôsobenia na oficiálnej sochárskej scéne, ústup do ústrania a neobišlo sa bez potreby obetí a nevyhnutnosti prispôsobiť rozmery a materiál sochárskych diel. Bez toho, aby utrpela ich vysoká kvalita. Predsa však v ňom zostala potreba „obhájiť“, prečo nemôžeme vidieť všetko, k čomu v jeho tiahnutí k monumentalite vnútorne dospel. Toto ako vedúci motív prestupuje celú knihu o jeho živote, úvahách a tvorbe.

Spracovanie autobiografického rozpomínania a stoiek strán zápiskov a úvah Juraja Rusňáka umožnilo zmapovať kľúčové deje, ktoré viedli k formovaniu jeho osobnosti a umeleckej výpovede. Patria k nim najmä detstvo a raná mladosť prežívané v lone prírody a v rytme vidieckeho života spojeného s nepretržitým vysokým pracovným výkonom v rodnej obci na východnom Slovensku, a obdobie hľadania zmyslu a formy umeleckého prejavu humanisticky zameraného tvorcu. State o sochárskej a kresliarskej tvorbe umožňujú zúčastniť sa procesu ich vzniku a prehlbujú vizuálny zážitok ich reprodukcií. Samotná kresba nie je u Juraja Rusňáka iba v pozícií prípravy na sochu, ale stala sa autentickou výtvarnou tvorbou dotiahnutou k dokonalosti v pastelových obrazoch. Sochárska tvorba Juraja Rusňáka dáva výraz životu a rastu v ich premenách, ideálu harmónie a vyšších ľudských emócií. Zaraďuje sa do európskych i svetových súradníc organického tvaroslovia s orientáciou na pratvar a primárne štruktúry. Rovnako jej možno prisúdiť vlastnosť nadviazania na klasické grécke sochárstvo.

Ani talent a silné dielo nestačili, aby na Slovensku Juraj Rusňák nepatril medzi obchádzaných a „vyškrtávaných“ autorov, s minimom príležitostí autorsky vystavovať. Až s príchodom Galérie Nedbalka sa podarilo zmeniť predpoklad, že jeho dielo upadne do zabudnutia. Umožnila nielen výstavu a trvalú inštaláciu jeho sôch, ale aj vydanie odbornej monografie a tejto publikácie.