Two hearts. One love story. An ending you will never forget . . . Rune Kristiansen and Poppy Litchfield met as children and swore to be friends forever. As teenagers, their friendship grew into a love that promised to last a lifetime... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Počas čítania som mala neznesiteľnú chuť knihu položiť po prvej kapitole a už nikdy sa jej nedotknúť. Neustále som si potrebovala pripomínať, že bola prvýkrát vydaná v roku 2016 a je určená pre mladých čitateľov vo veku 14-16 rokov (Young Adult). Takže nie som práve cieľová skupina, ale z povinnosti som ju dočítala.
Ku knihe mám veľa výčitiek. Próza bola ako z WattPad fanfikcie z roku 2015, postavy boli nesympatické a existovali len v medziach svojho vzťahu, všetkým vedľajším postavám chýbala hĺbka, dialógy boli neznesiteľné a chcelo sa mi búchať si hlavu o stenu (v tom najhoršom zmysle), každá interakcia bola cringe a prinútila ma spýtať sa, či sa autorka niekedy stretla s ľuďmi vo veku, v ktorom písala (alebo dokonca v tých vekoch sama bola), kniha bola posiatá neustálou mizogýniou a slut-shamingom (prvýkrát som to vedela odpustiť, ale stále sa vracali...), príbeh bol klišé a nudný a napokon, **SPOILER** Runeova smrť v epilógu bola uponáhľaná a mala som pocit, akoby sa autorka snažila z čitateľa vytlačiť posledné slzy a emócie. Mohla by som pokračovať HODINY a podrobne vysvetľovať, ako veľmi sa mi nepáčila táto kniha, no všetkých ušetrím od takéhoto trápenia. Jednoducho nestrácajte čas s touto knihou. Nestojí to za to a existuje oveľa viac lepších YA romantík.
Mám sedmnáct let a knihy miluju už od narození. Možná se změnil žánr knížek, které čtu, ale moje láska ke čtení je neměnná, maximálně se může zvětšovat.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Nikdy som nestratil zo zreteľa, čo znamená byť civilizovaný človek. Vedel som, že prežitie by nemalo zmysel, keby som sa musel stať podliakom...Viete, jedlo na prežitie nestačí. Neexistuje liek na morálne zásady. Ak ich človek stratí, príde aj o seba.“
