Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Tak sa volala útulná literárna kaviarnička, ktorú vlastnila mladá Parížanka Diane. Žila si svoj šťastný život s malou dcérkou a milujúcim manželom, až kým jedného dňa tragédia nezlomila... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Po tejto knižke som siahla, ako mnohí predo mnou, vďaka jej názvu. Silný príbeh ženy a matky, ktorej sa v priebehu jedného dňa otočí život naruby a stratí svojho manžela a dcéru sa odohráva v Paríži, no z väčšej časti v malebnom Ísrku, kam šla splniť sen svojho zosnulého manžela a zároveň byť od svojho života na míle vzdialená. Bolesť a pocity, ktoré hlavná hrdinka prežíva dokáže podľa mňa skutočne precítiť len človek, ktorý stratil milovaného blížneho. Jej správanie a konečné odhodlanie začať znovu žiť má v sebe aj hlbší význam ako len obyčajný knižný príbeh na pár pekných chvíľ. Autorka nám ním ukazuje, že akákoľvek tvrdá rana zasiahne do nášho života, vždy sa dá s ňou "popasovať", vždy príde niečo či niekto, vďaka čomu sa oplatí postaviť na nohy a znova začať žiť. Ľúbostná romanca, ktorá sa rozvinula k záveru knihy mi prišla ako malé odľahčenie emocionálne silného úvodu, hoci ma úplný záver knižky trošku prekvapil avšak je realistickejší ako trápny záver typu "žili spolu šťastne až do smrti." V každom prípade by si postavy určite zaslúžili pokračovanie....
Je síce pravdou, že obsah knihy na prvý pohľad veľmi nekorešponduje s jej obsahom, ale pri mojom štúdiu na VŠ som sa naučila interpretovať si názvy inou cestou ako na prvé prečítanie, a preto moja interpretácia je, že som šťastní človek, pretože si dokážem nájsť čas na čítanie kníh a vypitie dobrej kávy. Mnohí ľudia to bohužiaľ v dnešných časoch už nevedia..... :)
Nechápu tu šťastnou ženu na obálce, resp. irituje mě v kontextu příběhu, zároveň rozumím cíli názvu knihy, který cílí na všechny knihomoly, nicméně obojí bych změnila. Příběh je místy silný, místy se vleče. Místy je otravně předvídatelný, občas překvapí. Celá kniha je sama sobě takovou malou horskou dráhou - nahoru a dolů, a tak stále dokola. Jejím štěstím je, že je tak krátká, dává tak čtenáři jen poskrovnu možností ji odhodit. Průměr, bohužel.
Čítať viacsa narodila v Saint Malo v roku 1979. Niekoľko rokov pracovala ako klinická psychologička a potom sa začala venovať písaniu románov. Svoj prvý román Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vydala na internete a medzi literárnymi blogermi okamžite zaznamenal úspech. Zakrátko vyšiel v renomovanom francúzskom vydavateľstve Michel Lafon, ako aj jej ďalšie dva romány Entre mes mains le bonheur se faufile (2014) a La vie est facile, ne t´inquiete pas (2015). Autorka už vo svojom prvom románe veľmi citlivo analyzuje poryvy ľudskej duše a dokonale sprostredkúva intenzívny zážitok hlavných postáv. Preto neprekvapuje, že už bol preložený do viacerých jazykov a zaujal aj amerických filmových tvorcov.
Nakladatelství Motto založila v roce 1990 Ing. Romana Přidalová. Od začátku vydávalo kvalitní českou, převážně humoristickou beletrii a romány předních českých spisovatelek (Halina Pawlowská, Ivanka Devátá, Irena Obermannová, Barbara Nesvadbová). Od roku 2011 patří Motto do skupiny Albatros Media a.s. a nadále klade velký důraz na rozvoj české detektivky (Jiří Březina, Zdeňka Hamerová) a objevuje i nové české spisovatelky (Radka Třeštíková, Michaela Klevisová, Anna Tůmová, Olga Path Štiplová ad.). Uvádí na trh knihy nových žánrů, například foodwritingové romány Piknik v Provence, Oběd v Paříži a Večeře v ráji, které kombinují příběhy o lásce s recepty. Významnou součástí portfolia nakladatelství Motto jsou kvalitní detektivky severských, anglických a amerických autorů. Nejen ženám jsou pak určeny tituly z oboru populární psychologie.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Namiesto toho, aby ste písali o tom, čo viete, píšte o tom, čo vidíte. Predpokladajte, že viete veľmi málo a nikdy nebudete vedieť veľa, kým sa nenaučíte pozerať. “
