Francisci nebol iba národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, vydavateľ, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej, organizátor a predseda slovenského národného zhromaždenia, organizátor slovenského peňažníctva (spoluzakladateľ Tatra banky, člen direktória martinskej Sporiteľne), predseda Kníhtlačiarskeho účastinného spolku, ale bol aj jedným z troch sokolov, bol orlom, a bola aj hrdlička či páva.

Román o Franciscim je aj o jeho citoch a vzťahoch, aj o nenaplnenej láske k Aničke Jurkovičovej, herečke, priekopníčke slovenského divadla. Pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra, ktorý od svojich stúpencov žiadal, aby nevstupovali do manželstva, lebo len slobodný muž má voľné ruky v horlivom boji za slobodu, váhal a „hľadal faru“, a medzitým si Aničkino srdce získal Jozef Miloslav Hurban. Francisci si takmer zúfal, ale napokon aj Anička, aj Janíčko sa vydali na vlastné cesty životom. No osud chcel, aby napokon ešte obaja prežili sedemnásť rokov v Turčianskom Svätom Martine. A aby tu zomreli, tridsaťtri dni jeden po druhom...

Román Francisci je príbehom bývalého veľžupana Liptovskej stolice, vysokého štátneho úradníka, držiteľa Radu svätej Anny III. triedy či Štúrovho spolupracovníka, ale aj muža s bohatým vnútorným životom a veľkým srdcom, ktoré vždy bilo najmä za slovenský národ. Aj keď on väčšmi ako iní nasledoval Štúra v odriekaní sa od osobných slastí, na martinskom Národnom cintoríne odpočíva Ján Francisci neďaleko svojej veľkej lásky Anny Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej...