Přeloženo z polštiny. Na hřbetu chybné označení svazku edice: KDK 014 Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
"... systém stál práve na tejto malichernosti, na psychopaticky detailnej kontrole všetkého, na obsedantnej snahe všetko riadiť."
Kapuściński opisuje svoje dojmy a zážitky z ciest v časoch rozpadu bývalého ZSSR, pričom v nich hľadá zmysel s pomocou histórie daného miesta a jeho významu v kolose Impéria. Opisuje nespočet kontrastov medzi národmi a kultúrami v Rusku - "v našich predstavách ZSSR vyzeral ako jednoliaty, monolitický výtvor, v ktorom je všetko rovnako sivé a pošmúrne". Možno práve vďaka svojmu prekvapeniu opisuje miesta tak farbisto: Azerbajdžanské Baku, kde podzemná ropa zvykla zahriať alebo zapáliť všetko, čo chvíľu postálo na mieste; Turkménsko, kde človek bojuje o svoje miesto v oáze; Kremeľ, oddelený od zvyšku Moskvy obrovskými prázdnymi námestiami; letisko (hocikde) so štyrmi verejnými toaletami, kde stovky ľudí čakajú v halách celé dni na lietadlo idúce ich smerom.
Sibír, kde sa veľký mráz pozná podľa hmly, v ktorej sa prechodom človeka urobí chodba v tvare jeho postavy, vďaka ktorej deti doslova vidia, ktorí spolužiaci už dnes išli do školy. Stále Sibír, kde sa nedá schovať na úteku po nekonečných priestranstvách snehu a ľadu a prázdnoty, a zároveň sa dá schovať na celý život v nekonečnej tajge. Vorkuta, kde označenie A81 na jednej z doštičiek pri koľajniciach znamená, že na tomto mieste je pochovaných tisíc ľudí. Kolyma, kde u preživších asi neexistuje jasná hranica, či bývali obeťami, alebo katmi.
Okrem žasnutia som mala počas čítania knihy neodbytný pocit tragédie. Tragédia pôdy a riek, zničených veľkolepými ideami a zlým plánovaním; tragédia hladomoru na Ukrajine; tragédia národov, zatvorených vo fyzických a psychických väzeniach; tragédia miliónov nádherných diel, pre ideológiu zničených komunistami (v Rusku sa asi všetko ráta v miliónoch)... A teraz je na nás, aby sme pri takýchto knihách stále neveriacky žasli - aby sa podobné tragédie neopakovali...
Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, predovšetkým reportáži. Publikoval v mnohých poľských novinách v časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963; Keby celá Afrika, 1969; Kristus s puškou na pleci, 1975; Ešte deň života, 1976). (1978, Absynt 2017) sa zas veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Hajle Sillassieho. Kapuściński mal neobyčajný inštinkt, vďaka ktorému sa vždy ocitol v tom kúte sveta, kde sa dialo niečo historicky významné a pre svetový vývin príznačné. Preto neprekvapuje, že ho púta Afrika a jej dekolonizačné úsilia i problémy, ktoré s tým súvisia. Musel si všimnúť Latinskú Ameriku v čase veľkého revolučného kvasu, lomcujúceho týmto kontinentom. A nemohol, samozrejme, obísť ani pád poslednej koloniálnej ríše na zemeguli – Sovietskeho zväzu, ktorý opísal v knihe Impérium (1993, Absynt 2015).
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„A já doufám, že jednou na hřišti nebo v reklamní agentuře s panoramatickými okny pochopíš, že odvážný není ten, kdo se pouští do rvačky a neví, jestli vyhraje, nebo prohraje. Odvážný je ten, kdo ví, že by vyhrál, ale nechá to být. “
