Biografia je venovaná osobnosti politika, vysokého štátneho úradníka a diplomata medzivojnového Československa Juraja Slávika (1890 – 1969), syna evanjelického farára z Dobrej Nivy Jána Slávika.

V úvodnej kapitole autor kladie dôraz na faktory, ktoré ovplyvnili jeho hodnotovú orientáciu a pomohli mu vybudovať si politický a kultúrny kapitál, potrebný pre vstup do československej politiky: rodinné prostredie, univerzitné štúdium práva, spolkový život budapeštianskych Slovákov a príslušnosť ku generačnej skupine prúdistov. V ťažiskovej časti monografie historik analyzuje jednotlivé etapy Slávikovho poprevratového politického pôsobenia ako poslanca Revolučného národného zhromaždenia, popredného predstaviteľa vládnej agrárnej strany, župana Pohronskej a Košickej župy a ministra vnútra –prvého Slováka v tejto funkcii.

Bohato štruktúrovaná sieť politických a sociálnych vzťahov, ktorá sa v Československu vytvorila, ponúkla možnosť rozšíriť jeho biografický portrét aj ako o príslušníka vysokej štátnej byrokracie, politika blízkeho Hradu, „pražského Slováka", laického predstaviteľa evanjelickej cirkvi, spolkového funkcionára. Odchod do diplomacie v roku 1935 bol výsledkom Slávikovej oslabenej pozície v rámci vedenia agrárnej strany a neudržateľnosti jeho pohľadu na riešenie tzv. slovenskej otázky v konfrontácii s politickou praxou. Príslušnosťou Juraja Slávika k čs. politickej elite so zameraním na sprievodné znaky tohto postavenia – spoločenskú prestíž, majetkový status a životný štýl – sa zaoberá záverečná kapitola biografie.