Za dverami číha život
E-kniha

Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je... Čítať viac

4,8 28 hodnotení
Vydavateľstvo
Elist
276 strán
4 hodiny čítania

Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je dieťa. Telo z nášho tela, človiečik... Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

4,95 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je dieťa. Telo z nášho tela, človiečik, ktorý vďaka dvom ľuďom uzrie svetlo sveta. Snívame o tom, aké bude. Čo si z nás vo výbave ponesie a čomu ho s láskou naučíme. Dúfame, že bude krásne, šťastné, a hlavne zdravé. Lenže čo ak sa nad jeho kolískou zídu sudičky, ktoré mu nadelia to, čo nečakáme?
Úryvky z knihy

Sedeli sme v kupé celkom sami, a tak sme sa mohli rozprávať uvoľnene, čo by za prítomnosti cudzích ľudí nebolo možné. Pozorovali sme okolitú krajinu, ktorá rýchlo mizla za oknom. Prižmúrila som oči a vyzvala ho, aby mi hovoril, čo vidí. Držala som ho za ruku a usmievala sa. Spýtal sa: ,,Si veselý, mamka?“

,,Nie, Jojko, takto sa to nevraví. Veselá. Ja som veselá.“

,,Aj ja som veselá.“

V rodoch ešte nemal jasno a často sa mýlil. Raz prišiel za mnou do pracovne a spýtal sa, čo robím. Povedala som, že šijem blúzku a on sa spýtal: „Prečo?“ Odpovedala som, že chcem byť pekná. Potichu utrúsil: ,,Aj ja chcem byť pekná.“

Keďže teraz sme mali času dosť, pokúšala som sa mu to vysvetliť. Vravím: ,,Ujo je veselý, teta je veselá, deti sú veselé. Veselý, veselá, veselé. Káčer je žltý, kačka je žltá, kačiatka sú žlté. Žltý, žltá, žlté. Učiteľ je múdry, učiteľka je múdra, detičky sú múdre. Múdry, múdra, múdre. A teraz to skús ty.“

Keď som chcela od neho niečo nové, na chvíľu akoby zvažoval, či mi vôbec odpovie. Niekedy jednoducho zopakoval to, čo počul posledné. Tentoraz sa však vážne zamyslel a vyslovil: ,,Blbý, blbá, blbé, blbec, zbabelec?“ Očakával uznanie a prekvapil ho môj hlasný smiech.

*******************

Nakreslila som obrázok a okomentovala ho. Ceruzka nebola jeho kamarátka. Keď sa na ňu pozeral, mračil sa. Skúšala som to s jeho rukou, ale nešlo to. Potom mi napadla jedna malá lesť. Nakreslila som na papier jednoduchú postavičku s usmiatou tvárou. Pod ňu som výraznými písmenami napísala BABKA. Vyzeralo to ako obrázok z jeho obľúbeného pexesa. Potom som nakreslila druhú, s prázdnou tvárou. Pod túto som napísala MONIKA a spustila som: „Pozri, toto je babka. Usmieva sa, lebo má ústa a očká. A toto je Monika. Je smutná, lebo sa nemá čím usmievať ani čím pozerať. Nakresli jej tváričku. Určite ju to poteší.“ Neviem, do akej miery pochopil moje rozprávanie, ale po chvíli chytil ceruzku a daroval Monike jedno oko doprostred čela. Skúšali sme to tak často, až nakoniec hravo zvládol tváre celej našej rodiny. Neskôr za mnou behal s papierom a vravel: „Napíš babku!“

Často som písala listy Monike. Veľmi živo som si pamätala, ako prežívala moje tehotenstvo a chcela som jej trochu spríjemniť to jej. Dopodrobna som opisovala všetko okolo detí, všetky príhody i trápnosti, ktoré zažívame. Hlavne tie ju vedeli rozosmiať. Jojko ma pozoroval a stále sa pýtal: „Píšeš, mamka?“ Písala som práve o ňom a ukázala mu to. ,,Vidíš? Tu je napísané Jojko. To si ty. Tu na papieri je Jojko.“ Na chvíľu odbehol a doniesol papier. Strčil mi ho na list a povedal: ,,Napíš Jojko!“ Výraznými písmenami som napísala JOJKO. So spokojným úsmevom nosil papier celý deň so sebou. Len čo prišiel manžel z práce, ukázal na papier a seba. „Jojko.“

Jeho písmenková záľuba narastala každým dňom. Pozeral si nápisy na mlieku, múke, na všetkom, čo mu prišlo pod ruky. Tešila som sa, že konečne spája dve podoby jednej veci dokopy. Predtým bol havko ten, čo štekal. Nechápal, že na papieri môže byť tiež havko. Stále sledoval reklamy a nápisy, ktoré v nich videl, pomenoval aj v živote. Keď som raz čosi chystala v kuchyni, vyskočil zo stoličky a z celej sily ma pľasol po zadku. Prekvapene som sa otočila a vtedy povedal: ,,Harvard.“ Nechápavo sme sa na seba s Jozefom pozreli a potom sa manžel nahlas rozosmial. Chvíľu trvalo, kým bol schopný vysvetliť mi, čo sa deje. Mala som na sebe rifle značky HIS. Harvardská investičná spoločnosť. Ich reklama bežala v televízii už niekoľko týždňov.

*******************

Zápletka nebola bohviečo, ale príbeh sa odvíjal celkom pútavo. Asi po polhodine nabehla reklama a ja som siahla po časopise. Nenapadlo mi, že ju môžem pretočiť. Odrazu sa z televízora ozval sladký ženský hlas: ,,Jedným telefonickým krokom dostaneš sa razom do postele so žralokom.“

Malo mi to napadnúť! Mala som predpokladať, že tam niečo takéto bude, keď sa film vysielal v noci. Rýchlo som siahla po diaľkovom ovládaní, no deti už počuli a zazreli to, čo nemali. V rozpakoch som hľadala spôsob, ako z tejto nepríjemnej situácie čo najelegantnejšie vykľučkovať. Otočila som sa na Jozefa, ktorý sa na mojich rozpakoch zabával, a nevinne zatiahla: ,,Tatík, ty by si šiel do postele so žralokom?“

Okamžite pochopil, čo sa od neho očakáva, a aj keď sa mu oči smiali, vážnym hlasom odpovedal: ,,Veru by som nešiel, lebo by ma pohrýzol.“

Do rozhovoru sa zapojil aj Dominik s tým, že ani on by so žralokom nešiel do postele, lebo by ho zožral. Jojko sa na mňa prekvapene pozrel a vyslovil: ,,A ja by som šiel do postele radšej s nejakou frajerkou.
Čítať viac
Počet strán
276
Naše katalógové číslo
265301
Štýl
filozofický, duchovný
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Elist
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,8 / 5

28 hodnotení

24
3
1
0
0

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

Michaela G
Neoverený nákup
29.3.2017
Čakala som všeličo...
... a preto som dostala to, čo som nečakala. Priznám sa, že Mária nie je pre mňa neznámou autorkou. Som zvyknutá na jej svojský štýl, no dielko Za dverami mojich snov sa ostatným vymyká. Je spoveďou, ženy - matky, manželky, priateľky, ktorá sa snaží pozerať na chorobu svojho dieťaťa ako na príležitosť na osobný rast. Nevybrala si karty, s ktorými má hrať, ale to, ako s nimi naložila, si zaslúži rešpekt. Kniha je veľmi dobrou pomôckou aj pre širokú verejnosť, ktorá nemá ani potuchy o tom, čo to je autizmus. Klobúk dole. Knižku jednoznačne odporúčam, zanechá vo vás dojem, ktorý pretrvá dlhšie, ako svieži dych po žuvačkách. Čítať viac
Lukas Lacko
Neoverený nákup
24.3.2017
Krasna kniha plna citu
Velmi citlivo a usmevne opisany skutocny pribeh matky a jej syna s lahsou formou autizmu. V niektorych pasazach sa mi az tisli slzy do oci. Myslim, ze kto nieco podobne nezazije, nepochopi, kolko trpezlivosti rodic musi mat.
Autorka ma ale moj obdiv, ze tuto vyzvu zvladla s istou lahkostou a zaroven nasla odvahu sa o svoj pribeh podelit s ostatnymi ludmi. Myslim, ze je to velka inspiracia pre vsetkych ludi, ktory knihu zoberu do ruk.
Samotne vyhotovenie knihy je tiez velmi pekne a cita sa jednoducho - zvladol som ju za 3 dni a este dnes sa do nej pusti manzelka. :)
Čítať viac

Autori

Čítať viac

Vydavateľstvo Elist

Čítať viac

„Hľadať záblesk nádeje v temnote nie je prejavom slabosti.“

Cilkina cesta - Heather Morris, 2020
Cilkina cesta
Heather Morris