Prozaik a dramatik Gejza Vámoš (1901 Dévávanya, Maďarsko – 1956 Muriaé Minas, Brazília) je jedným z najzaujímavejších autorov slovenskej medzivojnovej literatúry, a to vďaka svojim životným osudom i dielu odlišnému od dovtedajšej slovenskej literárnej a kultúrnej tradície. Do literatúry vniesol podnety z filozofie a prírodných vied. Popieral tradičné piliere spoločnosti, za aké sa považovalo náboženstvo, rodina, národ či poslušnosť voči autorite. Odtabuizoval tému sexuality a pohlavných chorôb. Venoval sa ženskej otázke i problému asimilácie židovstva. Akcentoval chorobné a patologické stránky života ; snažil sa nájsť univerzálny, jednotiaci princíp sveta; v túžbe po novom svete a človeku neustále protestoval proti stavu spoločnosti i voči vesmírnemu usporiadaniu (stvoreniu), čím sa jeho dielo priblížilo európskemu viac než domácemu umeleckému vývoju, najmä naturalizmu, dekadencii a expresionizmu.
Vydaním výberu z diela Gejzu Vámoša chce vydavateľstvo Kalligram upozorniť na výraznú „pozabudnutú“ osobnosť medzivojnovej slovenskej literatúry a apelovať za návrat k tvorivým osobnostiam, ktoré presahovali teritoriálne či dobové obmedzenia…