"Marián Grupač vydal doposiaľ tri básnické zbierky, ktoré zaznamenali priaznivý ohlas nielen u čitateľov, ale i u väčšej časti literárnej kritiky. Za svoju prvotinu Cudná Noc v Paríži (1998) získal Cenu Rudolfa Slobodu v prvom ročníku literárnej súťaže RUBATO a taktiež Prémiu Ceny Ivana Kraska za rok 1998. Po viac menej "experimentálnych" zbierkach Dráždenie dažďa (1999) a Smädné čarodejstvá (2001), kde Grupač kládol hlavný dôraz na experimenty s jazykom, slovohry, neraz i na úkor výpovednej hodnoty básne, sa v rukopise zbierky básní pod názvom NOBLESA opäť predstavuje ako vnímavý pozorovateľ, citlivý estét a básnik s noblesou... Básne z rukopisu zbierky NOBLESA tvoria kompaktný celok, ktorý je nasýtený prekvapivými pointami, plnohodnotnou, súčasnou, modernou (v progresívnom zmysle slova) poéziou. Skôr "civilnejší" ráz básní evokuje chuť poézie, ktorou sa Grupač predstavil práve vo svojom úspešnom debute. Maroš Bančej kdesi o Grupačovej poézii napísal: "Grupač sa profesionálne vyhýba možnému poetickému klišé a svoje "textové akvarely" podáva v impresionistickom ladení, ktoré najprv čitateľa pomkne k zasnívaniu a vzápätí len tak mimochodom k nenápadnému stotožneniu sa." Boris Brendza, šéfredaktor časopsiu DOTYKY
"Grupač sa po "poetickej" prestávke (hoci nie tak celkom - ako básnik je prítomný aj vo svojich prozaických dielach) opäť prihlásil rukopisom básní, pričom motivicky ostáva verný (buď priamočiaro alebo spoľahlivou okľukou) svojej (veľkej) téme (nie jedinej, ale zdá sa, že dominujúcej), ktorú by sme mohli "odveršovať" ako: "Magický Magnetický Paríž/v boľavých krokoch Henryho Millera..." (Zo zbierky M.G.: "Dráždenie dažďa".) Básnické tajomno podľa Grupača nie je temnou metafyzikou alebo ťažko dešifrovateľnou či márne dešifrovateľnou filozofickou (pseudofilozofickou) konštrukciou hrajúcou sa na prvý a ďalšie plány či vrstvy textu; sú to tajomstvá každodenného, bežného prežívania, ktoré pravou silou poézie komunikujú s vnímavým čitateľom." Martin Vlado, básnik a vysokoškolský učiteľ
Na dne vznešeného bahna
(Radovan Brenkus),
Knižná revue