Obuť si sandále a putovať dominikánskou spiritualitou ako krajinou, je dobrodružstvom. Putovanie s nadšením i únavou, s priateľmi i v samote. Sledovaním horizontov i občasným obzeraním sa dozadu. A i napriek čiernobielemu oblečeniu, ktoré nosia „pútnici“ tejto „krajiny“, jej charakteristickým znakom je rozmanitosť, ktorá už osemsto rokov vytvára harmonický celok. Jej pestrosť som sa snažil zachytiť pri písaní tejto knihy. Kniha je akýmsi „cestovateľským zápisníkom“ s mapou, ktorá v sedemnástich kapitolách postupne odkrýva rôzne časti krajiny.

Dôvodom pre jej napísanie bola iniciačná formácia laických dominikánov, a preto sú i kapitoly rozvrhnuté podľa plánu formácie na Slovensku. V prvých štyroch kapitolách, určených pre obdobie postulátu, sú laici pozvaní vojsť do otvorenosti krajiny, ktorá sa nám otvorila v krste. V dvanástich kapitolách, určených pre ročné obdobie noviciátu, sú opísané prvky, ktoré tvoria vlastný život Rehole kazateľov a výklad Regule Bratstva laikov sv. Dominika. K nim je pridaná kapitola o deviatich spôsoboch modlitby sv. Dominika telom. Štúdiom textov dominikánskych autorov, s ktorými sa laici počas iniciačnej formácie oboznamujú, spoznávajú tradíciu rehole a jej teologické princípy, na ktorých stojí dominikánska spiritualita. Formácia vedie laikov prinášať do Cirkvi a do sveta „dominikánsku kultúru“ dialógu a vzájomného rešpektu, hľadanie pravdy s inými, otvorenosť a pohostinnosť. Stať sa kazateľmi „otvorenej Svätyne svätých“ (porov. Mk 15,38).