Pád

11

Juraj Dragašek

Sledovať

Práve čítam

O tyranii

zobraziť čitateľský profil

Juraj Dragašek

Kníhkupec - vedúci zmeny

17. júla 2023

Román Pád patrí do záverečného obdobia Camusovej tvorby, ktorá je teoreticky vymedzená najmä v dielach Mýtus o Sizyfovi (téma absurdnosti) a Vzbúrený človek (témy aktivity, protestu, revolty). Pád sa zaoberá problematikou viny a polemizuje s biblickým motívom hriechu a vykúpenia. Camus kladie na plecia človeka v podstate metafyzickú vinu: „Nakoniec nikoho nemôžeme prehlásiť za nevinného, kdežto všetkých môžeme s istotou považovať za previnilcov. Každý človek svedecky dokladá zločiny všetkých ostatných, v tom je moja viera a moja nádej.“ Podstatu Ježišovho učenia videl v upozorňovaní na vinu človeka a zároveň v ponúknutí chápajúceho pohľadu. Na odpustenie a vykúpenie z hriechov Camus prirodzene neveril; rovnako ako ani v cirkev, ktorá disponuje mocou tohto odpustenia. Vzťah k druhým je u neho formovaný uvedomením si vlastného mravného nedostatku a preto hlavný hrdina knihy o sebe hovorí ako o sudcovi-kajúcnikovi. Zákernosť pádu, ktorý predstavuje moment precitnutia, spočíva v súčasnej bezmocnosti a zodpovednosti človeka voči vonkajšiemu svetu, a v treste svedomia za nezaslúženú samozrejmosť vlastnej existencie: „Nečakajte na posledný súd. Ten sa koná každý deň.“