Co zbylo z umírajících lidí v Kambodži? Jedna velká fotografie americké herečky, která drží v náručí žluté dítě. Co zbylo z Tomáše? Nápis: Chtěl království Boží na zemi. Co zbylo z Beethovena? Zamračený muž s nepravděpodobn Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Neznesiteľné! Ľudská ľahkosť bytia, ktorá i tak je ťažká. Koľká nespravodlivosť! A či je vôbec možné žiť vo svete, kde spravodlivosť jestvuje? Alebo láska? Niekedy sa naša láska prispôsobuje tomu najlepšie vyhovujúcemu. Dokonca nazývame iné bytosti najmilšími. Ale veď to je nemožné, na celučičkom obrovitánskom svete nájsť druhú časť seba samého, či? Och, ľudské tvory ešte viac komplikujú už väčšmi skomplikované. K tomu vedomie o tom, že jedine skutočná láska nežiada byť naspäť milovaná. Ľudia sú rôzni, čím starší, tým sa menej približujú k sebe navzájom. Veď v mladosti ľahko splynúť, milovať (sa), stvárať rebélie, nekontrolovateľne žiť. Možno je dôvodom pocit blížiaceho sa konca a vedomie, že cesta späť nejestvuje. Pretože žijeme jedenkrát a nedá sa, aby rozhodnutie bez predošlej skúsenosti rozhodnutím bolo. Vlastne to by znamenalo, že sa tak život stáva kolobehom náhod, dobrých aj zlých. Nesnesitelná lehkost bytí prináša toľko otázok, ale aj množstvo odpovedí, nie dokonale jasných, ukrývajúcich sa medzi riadkami. A tiež zarmucuje, občas hnevá, poteší alebo prinúti k plaču akéhokoľvek druhu, dotkne sa okrem srdca i tela samotného. Dovolí ti zamilovať si rôzne druhy osobností, psa, slovo, či vidieť vidiek slobodnejší ako mesto. Taktiež Kundera píše, že človek milujúci knižky nedokáže ublížiť, aj preto sa ich snažím objímať preveľmi. A pravda, humor je jednou z výsad intelektuála, tak čítam túto jeho nenahraditeľnú iróniu.
Čítať viac
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Keď mám na to náladu, dokážem ju rozosmiať, vtedy sa smeje najmä na sebe, čo je akýsi druh lásky, pretože som tým ocenil niečo v nej.“
