Znova môžete mať
Silný pocit čistoty
Kultová kniha generácie opäť v predaji!
V upravenom vydaní a v elegantnej grafickej úprave nanovo vychádza razantný debut Michala Hvoreckého, autora minuloročného bestselleru Lovci & zberači. Knižka Silný pocit čistoty (Techno.sk, 2002) obsahuje päť poviedok, kultovú titulnú novelu a originálny doslov reklamného experta a literárneho vedca Pavla Minára.
„Najdôležitejším dôvodom, prečo Silný pocit čistoty natoľko upútal pozornosť, je fakt, že Hvorecký je prvý, kto u nás do literatúry vniesol život a pocity Vizuálnej Generácie, čo je označenie, ktoré spája Generáciu X (1963 – 1973) a Generáciu Next (1974 – 1984). Hvoreckému sa však podarilo vyjadriť životný štýl nielen našej generácie. O tom, že hovorí niečo, čo je dôležité pre ľudí nielen u nás, svedčí aj úspech jeho knižiek v Česku a v Poľsku,“ píše Minár.
Silný pocit čistoty: Bizarná rodina pomätená od čítania brakových kníh a komiksov. Mrakodrap, ktorý sa vymkol spod kontroly a väzní svojich obyvateľov. Gang detí emigrantov zápasí o prežitie v Berlíne blízkej budúcnosti. Desivá civilizácia v podzemných kanáloch veľkomesta. Škandalózna spoveď skejťáka, páchateľa najohavnejšej a najzábavnejšej vraždy v dejinách našej literatúry. Telesný aj duševný stav Visual Generation totiž najlepšie vystihuje slogan Silný pocit čistoty.
Priebojný debut Michala Hvoreckého konečne s bezočivou samozrejmosťou začal búrať múr geta, do ktorého nezmyselné teórie o “poklesnutej” literatúre i nedostatok autorskej sebadôvery uväznili slovenskú vedeckú fantastiku. Jeho príbehy z budúcnosti sú jednoznačne plnokrvná literatúra. Neznižuje sa v nich k lacným senzáciám, nezaujíma ho pestrofarebný povrch tušenej budúcnosti, ale to, čo sa odohráva v človeku. Obraz sveta vníma cez prizmu jeho vnútra, cez jeho problémy, neistoty a trápenia. Obyvateľ budúcnosti nie je v Hvoreckého predstave víťazný gladiátor, skôr brániaca sa korisť, na ktorú poľuje svorka kanibalských spoluľudí.
Hvorecký opúšťa monokultúrny chliev Slovenska nielen z hľadiska výberu tém-obsahov, ale aj v rovine jazyka. Predkladá nám jazyk, ktorý jeho dobrodruhovia (a aj on sám) môžu používať pohotovejšie ako skameneliny naordinovanej gramatiky, a ktorý je aj z prekladateľského hľadiska spriechodniteľný do iných jazykov a iných (taktiež sa technologicky globalizujúcich) kultúrnych prostredí.
(Peter Macsovszky)
Silný pocit čistoty nie je ľahké sci-fi, ale akokoľvek to pateticky znie, hĺbkový demýto-psychologizačný ponor do súčasného ľudstva ako takého. Vnútro a jeho základné konštanty – základom je nájsť sám seba – ostávajú, mení sa “len” poznávanie.
(Andrej Hablák)
Autor svoj subjekt neskúma v laboratóriu či na vivisekčnom stole, ale priamo v akcii – vychádza z bezprostredných reakcií na konkrétne podnety. Preto v jeho neraz priam reflexívnych prózach dominuje príbeh, permanentný pohyb. Nie dej, plný prázdnych efektov a nezaručených proroctiev, ale jasne sa vinúci hoci aj pod vnútorným monológom a úvahami. V Hvoreckého zemitých príbehoch ide o londonovsky nekompromisné základné veci človeka.
(Kornel Földvári)
Michal Hvorecký je rodeným rozprávačom so zmyslom pre detail i celok a svoje príbehy rozpráva čoraz istejším hlasom. Autor pozná najmodernejšiu angloamerickú literatúru, najmä fantastickú, nepreberá však povrchne tematické a motivické inštrumentárium súčasnej americkej fantastiky, no používa jej výrazové prostriedky na vyjadrenie aktuálnej skutočnosti, pocitu mladého človeka zo súčasného sveta. Zdá sa, že postmoderná próza Thomasa Pynchona či Williama Gibsona nachádza v našej literatúre talentovaného pokračovateľa.
(Ondrej Herec)
