Nečakanie na lepšie časy

Valér Mikula (*1949) publikuje literárne kritiky od r. 1973, sústavnejšie od konca 70. rokov predovšetkým v Romboide, kde ako Observátor IV patril ku kmeňovým autorom rubriky literárnokritických poznámok a úvah Knižné observatórium. Neskôr v tomto časopise (okrem esejí a recenzií) prispieval i do ďalších rubrík Skusmo a Ex libris. Od r. 1988 sa stal členom novej redakcie Slovenských pohľadov a spoluzakladateľom svojho času veľmi čítanej rubriky 5 x 5. V 90. rokoch prispieval najmä do časopisov RAK a Domino-fórum. Vydal básnickú zbierku Zvieratko noc (1974), literárnovedné práce Hľadanie systému obraznosti (1987) a Od baroka k postmoderne (1997), rozhovory „o literárnej kritike a inom“ Nečakanie na lepšie časy (1999) a publicistiku Na zapadákove nič nového (1999). Bol tiež vedúcim autorského kolektívu Slovníka slovenských spisovateľov (1999). Jeho najnovšia kniha 5x5 a iné kritiky (2000) je výberom z jeho literárnokritických textov od „obdobia“ Slovenských pohľadov, doplneným o niekoľko príspevkov staršieho dáta, ktoré nemohli vyjsť v jeho knihe Literárne observatórium (1989). MIKULA Valér, * 2. 11. 1949 Levoča, literárny kritik, básnik, prekladateľ, editor. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave absolvoval slovenčinu a francúzštinu (1973), pracoval ako rozhlasový redaktor, vedecký pracovník, vysokoškolský pedagóg, od r. 1985 na materskej fakulte. Ako básnik debutoval zbierkou Zvieratko noc (1974). Zároveň pôsobil ako kritik, zameraný proti overeným hodnotám a mýtom slov. lit., najmä v literatúre 70. a 80. rokov odlišujúci plevy od zrna, nadväzujúc na A. Matušku, V. Petríka, P. Zajaca, M. Šútovca, teoretické východiská mu poskytol F. Miko. Vo vývine slov. lit. aktívne pôsobili jeho literárnovedné práce Hľadanie systému obraznosti (1987), Literárne observatórium (1989) a Od baroka k postmoderne (1997). Dôležitú úlohu zohrali jeho kritiky v Slovenských pohľadoch pred revolúciou 1989, ktoré sa podieľali na zmene lit. situácie. Prekladá z francúzštiny (P. Albert-Birot, B. Vian a i.). Zostavil „zborník mladej literárnej vedy“ Literárne rozhľady (1986, s P. Zajacom) a viacero antológií slov. poézie. Ďalšie diela: rozhovory „o literárnej kritike a inom“ Nečakanie na lepšie časy (1999).

Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.