Smrť v Breslau + Temné záležitosti + Mozaikový zločin

Smrť v Breslau

Príbeh sa odohráva v tridsiatych rokoch 20. storočia vo Vroclave. Zavraždená je mladá sedemnásťročná vroclavská aristokratka Marietta von der Malten. Na stene zostanú jej krvou napísané znaky, čo nasvedčuje, že ide o rituálnu vraždu. Príbeh sa odohráva v časoch vzrastajúceho antisemitizmu. Vyšetrovateľ dostáva návrh, aby vraždu hodil na krk židovi Friedländerovi, inak je s jeho kariérou koniec, a nielen s ňou... Pátranie sa mysteriózne zauzľuje a do deja začínajú zasahovať mysteriózne sily. Psychiatrický pacient vykrikuje čudesné posolstvá v hebrejčine a po dešifrovaní kryptogramov sa ukáže, že predpovedal úmrtia viacerých ľudí i spôsob ich smrti. Vyšetrovateľ navyše na rukách viacerých ľudí objavuje záhadný znak vytetovaného škorpióna.

Temné záležitosti

Sprisahanie proti záujmom štátu, zneužívanie tajných služieb, sledovanie, korupcia, čudné praktiky v parlamente, rozkrádanie majetku, krivé obvinenia, úkladné vraždy... Nedajte sa pomýliť – dej románu sa odohráva roku 1696 v nebezpečnom, špinavom a značne skazenom Londýne. Zavraždený má byť– Sir Isaac Newton.
Britský autor Philip Kerr zasadil príbeh tejto napínavej knihy do 17. storočia, keď sa popri „bežnom“ kradnutí majetkov a „bežných“ intrigách v Anglicku začína realizovať zločinný plán anglikánskej náboženskej čistky zameranej na fyzickú likvidáciu londýnskych katolíkov. Jedným zo zavraždených má byť aj Sir Isaac Newton.
Muž, ktorý nebol iba vedcom, ale od roku 1696 bol aj správcom kráľovskej mincovne, ktorá popri iných štátnych a verejných inštitúciách (napr. zverinci) sídlila v slávnom londýnskom hrade zvanom The Tower. Práve onoho roku 1696, keď Newton nastupuje do úradu, sa mincovni nevodí práve najlepšie. Vysoké náklady, ktoré panovník míňa na dlhotrvajúcu vojnu s Francúzskom, sa vo veľkom kryjú razbou nových peňazí v Toweri, ibaže v mincovni sa dejú aj záhadné veci. Podivnými cestami sa strácajú veľké sumy a zomierajú ľudia.

Mozaikový zločin

Príbeh Leoniho knihy sa začína v čase, keď bol najznámejší taliansky básnik, Dante Alighieri, zvolený za priora, člena florentskej Rady. V atmosfére vratkej politickej rovnováhy je v Kostole svätého Júdu, za Hradbami, spáchaný nezvyčajný zločin. Jeho obeťou je jeden zo zakladajúcich členov novej univerzity (Studium florentinum), majster mozaikár Ambrogio. Je zavraždený krutým, no veľmi originálnym spôsobom: popálený nehaseným vápnom a zaliaty maltou – materiálom, ktorý používal pri svojej práci. Vyšetrovaním nezvyčajnej udalosti je z úradnej moci poverený práve Dante. Celé vyšetrovanie sa nesie v duchu tajomného päťuholníka, magického symbolu a znamenia, ktoré vrah zanecháva na mieste činu a na telách svojich ďalších obetí.