Žít, abych mohl vyprávět

Gabriel García Márquez (1928 – 2014) sa narodil v mestečku Aracataca na karibskom pobreží Kolumbie. Prvých osem rokov života strávil u svojich prarodičov z matkinej strany. Navštevoval jezuitské kolégium a v rokoch 1947 – 1949 sa v Bogote neúspešne pokúšal vyštudovať právo. V mladosti žil dlhší čas na Kube (patril medzi priateľov Fidela Castra). Od roku 1954 pôsobil v Európe ako spravodajca liberálneho denníka El Espectador. Písal reportáže a kultúrnu publicistiku, v Ríme študoval réžiu na Experimentálnom filmovom stredisku. Ako novinár navštívil Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko aj Československo. Roky 1961 – 1967 prežil s rodinou v Mexiku. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Výber z literárneho diela: Opadané lístie (1955), Plukovníkovi nemá kto napísať (1961), Pohreb Veľkej matróny (1962), Sto rokov samoty (1967), Patriarchova jeseň (1975), Kronika vopred ohlásenej smrti (1981), Príbehy z Maconda (1983), Láska v čase cholery (1985), Generál v labyrinte (1989), Dvanásť príbehov z cudziny (1992), O láske a iných démonoch (1994), Správa o jednom únose (1996), Román môjho života (2002).