Naši škriatkovia odporúčajú
Viac o e-knihe
Román Lolita začal Nabokov písať roku 1939 v Paríži a dokončil ho v oregonskom Ashlande na jar roku 1954. Jeho vydanie spôsobilo v prudérnych Spojených štátoch škandál, jeho šírenie bolo zakazované, rovnako ako obe filmové spracovania (1961 a 1998), a mnohí kritici o ňom hovorili ako o pornografii. Vladimír Nabokov o tom napísal: "Isté kompozičné postupy z úvodu Lolity (napríklad Humbertov denník) vnukli podaktorým z jej prvých čitateľov mylnú predstavu, že pôjde o obscénnu knihu. Očakávali narastajúcu sériu erotických výjavov, keď prestali, prestali čítať aj oni a cítili sa zunovaní a oklamaní." Hlavnou postavou románu je spisovateľ Humbert Humbert, ktorý pricestuje z Európy do Spojených štátov, aby prednášal francúzsku literatúru. Nájde si ubytovanie u vdovy, matky dvanásťročnej Dolores, prezývanej Lo alebo Lolita. Humbert postupne prepadne kúzlu mladého dievčaťa...
Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom, ktorý sa o kvalite klasiky chcú presvedčiť na vlastné oči a nadchnúť sa pre Nabokovov kontroverzný príbeh lásky a túžby.
- Originálny názov
- Lolita
- Počet strán
- 324
- Rok vydania
- 2019
- Edícia
- EVG
- Naše katalógové číslo
- 770957
- Štýl
- psychologický
- Jazyk
- slovenčina
- Preklad
- Pôvod
- Rusko
- Vydavateľstvo
- Slovart
- Kategorizácia
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Hodnotenia
Recenzie Martinusákov
Kontroverzná a toľko diskutovaná Lolita.
Po prečítaní niekoľkých recenzií som sa rozhodla, že jej dám šancu aj ja a úprimne, ťahalo ma to k nej už dlhšiu dobu. Nabokov bol majstrom slova a vyžíval sa v hraní sa s jazykom, čo je citeľné aj v niektorých pasážach knihy, bohužiaľ, slovenským prekladom sa veľká časť tohto jeho majstrovstva stráca, čím sa v podstate čiastočne pochováva aj čaro Lolity. Ako povedal sám autor, z Lolity nevyplýva žiadne morálne ponaučenie, ide čisto o estetický zážitok a ak vám angličtina nerobí problém, tak si ju určite prečítajte skôr v angličtine.
V skutku ide o hodnotné dielo, ktoré vo vás zanechá zmiešané pocity, no rozhodne stojí za prečítanie.
Pamatuju si, že když jsem poprvé četla Lolitu, bylo to v takové té mé pubertální rádobyintelektuální fázi, kdy jsem chtěla působit hrozně důležitě tím, že čtu velké, složité romány. Už tenkrát jsem ale tu knihu vnímala jako něco výjimečného, i když jsem jí ještě nedokázala patřičně ocenit. Pak jsem ji četla znovu, v osmnácti, ve dvaadvaceti, v pětadvaceti. Pokaždé na mě působila jinak a pokaždé jsem byla víc a víc uchvácená tím dokonale vybroušeným jazykem, se kterým jsem se v jiných knihách nesetkala. Kniha, o které mnozí tvrdí, že je kvůli svému citlivému tématu odsouzeníhodná (dokonce kvůli tomu vyšla poprvé až po dvou letech od dokončení, v roce 1955 v pařížském Olympia Press), v sobě nese jeden z nejkrásnějších záznamů o tom, že literatura může být uchvacující už jen proto, jakým způsobem je čtenáři podána. Nabokovovo psaní si vychutnáte, je to nenapodobitelná ukázka naprosté spisovatelské brilantnosti.
Čítať viacRecenzie čitateľov
Príbeh je prakticky romantizovaním pedofílie a nedoriešenej traumy z detstva, rozpísaný na tristo stranách plných bolestivo obsiahlych a nekonečne dlhých opisov Lolity, ktoré však existujú len v Humbertovej hlave a s Lolitou nemajú nič spoločné. Rozumiem, že Lolita je kontroverznou schválne, no určite to nie je kniha pre beznádejných romantikov, ani ľudí, čo si pri knihách zvyknú oddýchnuť.
Ak raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Zvláštný príbeh dospelého muža, ktorého sexuálne priťahovalo dievčatko. Jeho zvrátené, choré správanie došlo až tak ďaleko, že si zobral jeho matku za ženu. Čítať viac
Knihy si ku mne našli cestu pomerne neskoro, a to až na strednej. Dovtedy som čítal výhradne faktografickú literatúru. Po tom, čo som začal sám písať, prišla aj vášeň z čítania. Za posledné tri-štyri roky čítam viac a viac. V čítaní nachádzam podnety na premýšľanie, inšpiráciu, pomáha mi to byť rád sám so sebou. V knihách nehľadám únik, skôr lepšie pochopenie tohto sveta. A to je asi všetko čo sa mi žiada napísať (písať o sebe mi príde strašne divné :D )
A tuším to bolo vďaka jej filmovej adaptácii od Kubricka, čo som mimochodom rád, že som videl najprv film, pretože som si ho mal možnosť vychutnať. Teraz, po prečítaní knihy mi už príde sploštený a v zásade nudný.
Ku knihe… hneď na úvod, Nabokov ma veľmi bavil svojim kvetnatým štýlom písania (okey, toto by sme mali)
No, “kontroverzné” dielo. Ja si nemyslím. Takto, chápem, že prečo tak bolo a je vnímané, avšak je to podľa mňa otázka kultúrnych konvencií, a áno, v našej kultúre je pedofília za čiarou a je to problém (za čo som úprimne rád) ((aj keď taký bývalý rímsky pápež Bonifác VIII. a jeho výrok, že pedofília nie je o nič viac problematickejšia, ako trenie jednej ruky o druhú…. Hmm, okey, ja viem to sú roky 1235-1303))
Čo tým chcem povedať je to, že je podľa mňa škoda čítať toto dielo už vopred s nálepkou “kontroverzné” a po zistení, že Humbert je hnusný peďák ostať automaticky znechutený.
Mňa osobne viac než samotný príbeh (ktorý bol pútavý a skvelý) bavili otázky, ktoré mi z toho vyvstávali ako práve to, ako v rozličných kultúrach vnímame rovnaké javy rozdielne (Humbert v jednej časti spomína nejakú kultúru (zabudol som kto to bol konkrétne) kde je pedofilia vnímaná ako normálna vec - čo je inak dosť vychcaný spôsob ako si ospravedlňovať svoju túžbu po deťoch, zmrd) ďalej, že ako a čo všetko ovplyvňuje vznik nejakej konvencie. A je to dobre? Kedy je niečo dobré (a tu už sme pri otázke čo je dobro a zlo, alebo dobré a zlé), ku komu musí to “dobro” smerovať.
V prípade Humberta a jeho pedofilie ma baví premýšľať nad otázkou zodpovednosti. On si nemohol pomôcť a keďže sa nachádzal v kultúre, ktorá to vníma ako problém, čo to preňho znamená?
Etc. Etc. - sa už príliš rozpisujem…
Ešte toľko, že v zásade ma nič v tej knihe neznechutilo alebo neprekvapilo, až na jeden moment, kedy tak Humbert premýšľal, že čo urobí, keď jeho malá Lolita dospeje. Nó, mohol by si ju vziať a ona by mu porodila Lolitu II. ktorá ho bude obšťastňovať - no a pri tomto zo mňa spontánne vyletelo “ty nechutný čurak!” a potom mi len napadlo “Humbert Pragmatický”
A už posledná vec, oproti filmovému Humbertovi, ktorý mi skôr prišiel ako obeť svojej zvrátenej túžby, bol tento tu perfídny, démonický. do istej miery znepokojivo desivý, vypočítavý a absolútne som ho nenávidel! (Čo by mal asi každý… a naozaj by mal?)
Dielo rozhodne odporúčam. Čítať viac
Príbeh je prakticky romantizovaním pedofílie a nedoriešenej traumy z detstva, rozpísaný na tristo stranách plných bolestivo obsiahlych a nekonečne dlhých opisov Lolity, ktoré však existujú len v Humbertovej hlave a s Lolitou nemajú nič spoločné. Rozumiem, že Lolita je kontroverznou schválne, no určite to nie je kniha pre beznádejných romantikov, ani ľudí, čo si pri knihách zvyknú oddýchnuť. Čítať viac
Po dvaceti letech jsem se konečně vrátila k mé dávné lásce - čtení. Čtu knížky různých žánrů - romantické, krimi, thriller, fantasy...
U této knihy jsem čekala, že se mi bude líbit, že mě zaujme, ale opak byl pravdou. Při čtení jsem se nakonec docela trápila. Myslela jsem si, že jsem jen ve špatném rozpoložení, ale jelikož nesedla ani holkám, se kterými jsem knihu společně četla, tak na této knize asi něco zvláštního bude.
Absolutně mě nebavily autorovi sáhodlouhé popisy, které neudržely mou pozornost. Přistihla jsem se, že při čtení přestávám vnímat text, musela jsem se vracet zpět, abych pochopila, o čem jsem zrovna četla. Ve druhé polovině knihy vždy přišel nějaký záblesk, kniha začala být akční, bavila mě, dobře se četla, ale po pár odstavcích jsem se už zase nudila a nevnímala.
Možná mi nevyhovoval styl, jakým je kniha napsaná. Možná je to tím, že číst o obhajování se nechutného zvrhlíka mě prostě neoslovilo.
V knize mi navíc vadilo spousta francouzských výrazů a vět. Až někdy ve třetině knihy jsem zjistila, že jsou v závěru v poznámkách přeloženy, ale neustále listování sem a tam jsem brzy vzdala a cizí výrazy jsem prostě přeskočila.
Jsem ráda, že jsem si knihu přečetla, myslím, že by mě i nadále lákala, ale jsem ráda, že je za mnou a už se k ní nikdy nevrátím. Čítať viac
Na druhej strane mi vadili prehnane dlhé súvetia v ktorých som sa neraz stratila a musela som ich čítať od znova, ďalší mínus je pre mňa veľmi pomalé napredovanie deja, rozvláčnené opisy, ktoré v zásade oblubujem tu boli niekedy až nudné a zbytočne zdĺhavé. Napriej tomu by som Lolitu hodnotila na 3,5* a určite jej ešte niekedy dám šancu, možno s odstupom v nej nájdem viac čara, než som objavila teraz. Čítať viac
Mala strašne naťahovaný začiatok, stred aj koniec. Veľa opisov, ktoré nemám rada. Veľa vnútorných monológov. Veľa nepríjemných myšlienok hlavnej postavy, ktoré bolo utrpením čítať.
Na jednej strane je super ako dokonalo živo dokázal autor opísať takúto postavu, ale na druhej strane je o tom hrozné čítať.
Druhá časť knižky bola o niečo viac zaujímavejšia, ale stále naťahovaná. Čítať viac
Vladimir Nabokov
- celým menom Vladimir Vladimirovič Nabokov Vladimir Nabokov bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista. Svojich prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin.
Vydavateľstvo Slovart
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."