Keď láska matky k synovi nepozná hranice. Hranice času. Keď nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď sa neuveriteľné stáva v tomto príbehu skutočnosťou. Úchvatná, napínavá, inteligentná kniha, ktorá si ma získala plnou silou. To, čo som od nej očakávala, som dostala.
Kto miluje tému cestovania v čase, kto sa rád pohráva s otázkou "čo by bolo, keby bolo...", ten si príde na svoje. Pútavé čítanie, ktoré nenudí, ale naopak baví každou stranou viac. Jednoducho super. Skúšam nájsť na tomto príbehu nejakú chybu. No nejde mi to. Pre mňa jedna z najlepších kníh tohto roka.

Myslela som si, že som stúpila vedľa. Vôbec sa mi to nepáčilo. Čo som komu urobila? Hlavná protagonistka mi liezla na nervy. Ale napokon to čiastočne stálo za to. Za tie zvraty, ktoré som nepredpokladala, lebo som si bola taká istá svojou pravdou a úplne znudená hlavnou hrdinkou. Nie som matkou, takže ma myšlienky Jen ubíjali. Tak veľmi zbožňovala syna, že ma to hnevalo. Bola to opičia láska. Nečítala som o ničom inom, iba o tom, aké je materstvo ťažké, ako sa bojí o svoje dieťa, aká je neistá, či ho vychovala správne. Bola to sonda do jej duše, ktorú som nepotrebovala. Očakávala som triler a dostala som psychologický ponor do duše zmätenej matky. To bolo najväčšie sklamanie. Preto dielo nesplnilo moje očakávania, aj keď rozuzlenie trošku otriaslo mojím názorom.

Musím sa priznať, že som si knihu kúpila v angličtine. Originál je príšerne napísaný. Napríklad: „Nemôže ho opustiť, nemôže, nemôže.“ Alebo: „Ona nevie. Ona prosto nevie.“ Dúfam, že to Tatran dokázal zachrániť, ale ružovo to nevidím, pretože sa text prepísať nedá. Dobrý preklad sa drží originálu. Autorka bola nástojčivá a mňa to iritovalo. Permanentne sa opakovala. Takéto vety sa v knihe vyskytovali často. Nedokážem spočítať, koľkokrát som sa nad tým pozastavila a nemohla som pochopiť, prečo je to, preboha, tak napísané. Spisovateľka si možno myslela, že naštartuje našu zvedavosť, no docielila pravý opak: ledva som tento „triler“ dočítala. Som rada, že som to nevzdala, lebo ma prekvapilo to, ako sa to nakoniec všetko uzavrelo. Ale stálo mi to za tie nervy? Doteraz netuším.