Viacročná, dlhotrvajúca lektúra vedomie čitateľa istým spôsobom rozširuje, no môže ho paradoxne aj obmedziť. Je totiž nástrojom, ktorý pri špecifickej čitateľskej orientácii, teda pri neustálom podvedomom alebo nezámernom preferovaní istej poetiky nemá možnosť toto vedomie nanovo aktualizovať alebo dokonca zbaviť akýchkoľvek obsahov, naopak, vyznačuje sa výroaznou tendenciou k jednostrannému upevňovaniu, k neustálemu subjektívne nastavenému formátovaniu. Pri každom novom čítaní dochádza k porovnávaniu čítaného textu a toho, čo sa za celé roky reguluje a potom uchováva v čitateľskom vedomí ako navrstvená, sama sebou neustále potvrdzovaná predstava o kvalite.