7

Michal Uher

Sledovať

zobraziť čitateľský profil

Michal Uher

zamestnanec

9. apríla 2018

Neskutočne citlivo napísaný príbeh chlapca, ktorý je nútený počas celého svojho dospievania bojovať sám so sebou. Bojovať, aby zapadol. Aby bol taký, akého si želali jeho rodičia, súrodenci, ľudia z dediny. Aj napriek enormnej snahe však postupne zistí, že to kým je, nie je možné zmeniť. Že človek nemôže ovplyvniť to kým je, prípadne kto ho priťahuje, alebo kto sa mu páči. Jediná vec, ktorá mu zostáva, je prijatie seba samého bez výnimky.
Rozhodne odporúčam prečítať každému. Najmä však ľudom s predsudkami, ktorým možno práve táto kniha pomôže otvoriť oči.

5

Tereza Trajlinková

Sledovať

~

zobraziť čitateľský profil

Tereza Trajlinková

zamestnanec

10. marca 2024

Ste len chudobný.

Zo začiatku som knihu chcela odložiť. Zdala sa mi obyčajná. Akoby mi nedávala nič nové. Neprijímala sa mi príjemne. Skúmala som, prečo to tak cítim. A samozrejme, že možno nevynachádza nič nové, nevymýšľa, ale podáva svedectvo a nastavuje zrkadlo. A to už zanedbateľné a prázdne rozhodne nie je.
A práve preto, že šlo o zrkadlo, bol môj pohľad doň taký nepohodlný. Realita nie je vždy pekná.

Myslím na Hemingwayove, nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe. Viem, že nespasím svet empatiou, ale verím, že človek niekoho môže čiastočne zachrániť tým, že hovorí alebo píše o sebe. To je, v mojich očiach, prípad knihy Koniec Eddyho. A moja empatia už môže byť len malým dôkazom toho, že to má zmysel. Zvedomená empatia potom dokáže dôjsť k záveru, že nielenže svedectvá majú zmysel, ale sú aj nutnou podmienkou prežitia ľudskosti.
- (medzi)ľudskosti

Keď sa toto knihe podarí, stáva sa apelom na spoločnosť, ktorá jej dala vzniknúť.

Štýl Édouarda Louisa je navyše poetický a čistý svojou jednoduchosťou, skrátka kniha z francúzskeho originálu, to by Vám malo povedať až-až.

Nonšalantne surové. Brutálne.