Niektorí z Arendtovej kritikov už vyjadrili ľútosť nad svojou ohnivosťou v minulosti. Ale keď sa začali objavovať prvé ospravedlnenia, Arendtová bola už mŕtva. Arendtová nebola prívrženkyňou žiadnych -izmov a nedôverovala teóriám, ktoré sa tvárili, že majú odpoveď na všetko. Jej intuitívne tušenie o povahe politického zla môže nájsť dnes vnímavejšie uši než v čase prvého vydania knihy. Zlo, ako ho videla ona, sa nemusí vzťahovať len na démonických netvorov, ale – s ničivými dôsledkami – aj, ako to vidíme my dnes, na hlupákov a idiotov, ktorých činom žehná náboženská autorita. Jej pohŕdanie konvenčným mudrovaním a akademickými normami zostáva dodnes intelektuálnou stimuláciou. Pred tridsiatimi či štyridsiatimi rokmi zmes spoločenských analýz, žurnalizmu, filozofických úvah, psychológie, literárnych alúzií a anekdot v Arendtovej najlepšej práci dráždila a hnevala kritikov. Dnes fascinuje a priťahuje.
Amos Elon