Vďaka Jankovi Kráľovi, ako napísal John Minahane, je Váh najmystickejšou slovenskou riekou. Básnik sa opakovane vracia do spoločenstva prostredníctvom erbovej básne slovenského romantizmu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Charakteristickým znakom Kráľovej tvorby je zameranosť na vnútro udalostí a dejov, prevrátených znútra navonok, keď treba šaty naopak si vziať / a doprostred Váhu skočiť. Je to spôsob ako otvoriť metafyzický priestor. Tam sa duch natoľko prelína s realitou, že umožňuje odkliať pannu (vlasť) v rieke Léthé, prevrátenej klepsydre života. Čas vždy nanovo nastoľuje otázku, či a ktorý šuhaj chce dať svojej myšlienke telo. Od toho sa odvíja nielen vzdor, viera v poslanie básne, ale aj odvaha Janka Kráľa zasadiť sa za jazykové a národné práva Slovákov v meruôsmych rokoch. Dať dobe tvár, v ktorej sa zrkadlí naša identita.

Dodnes presne nevieme ako Janko Kráľ v skutočnosti vyzeral. Z dostupných popisov jeho vzhľadu Palo Bálik vytvoril metafyzickú podobizeň v digitálnom nástroji Metahuman Creator, ktorý je určený na tvorbu postáv do videohier. Následne túto virtuálnu postavu vsadil do súčasného kontextu v podobe manipulovaných fotografii z masmédií.