Naši škriatkovia odporúčajú
Viac o e-knihe
Román Lolita začal Nabokov písať roku 1939 v Paríži a dokončil ho v oregonskom Ashlande na jar roku 1954. Jeho vydanie spôsobilo v prudérnych Spojených štátoch škandál, jeho šírenie bolo zakazované, rovnako ako obe filmové spracovania (1961 a 1998), a mnohí kritici o ňom hovorili ako o pornografii. Vladimír Nabokov o tom napísal: "Isté kompozičné postupy z úvodu Lolity (napríklad Humbertov denník) vnukli podaktorým z jej prvých čitateľov mylnú predstavu, že pôjde o obscénnu knihu. Očakávali narastajúcu sériu erotických výjavov, keď prestali, prestali čítať aj oni a cítili sa zunovaní a oklamaní." Hlavnou postavou románu je spisovateľ Humbert Humbert, ktorý pricestuje z Európy do Spojených štátov, aby prednášal francúzsku literatúru. Nájde si ubytovanie u vdovy, matky dvanásťročnej Dolores, prezývanej Lo alebo Lolita. Humbert postupne prepadne kúzlu mladého dievčaťa...
Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľom, ktorý sa o kvalite klasiky chcú presvedčiť na vlastné oči a nadchnúť sa pre Nabokovov kontroverzný príbeh lásky a túžby.
- Originálny názov
- Lolita
- Počet strán
- 324
- Rok vydania
- 2019
- Edícia
- EVG
- Naše katalógové číslo
- 770957
- Štýl
- psychologický
- Jazyk
- slovenčina
- Preklad
- Pôvod
- Rusko
- Vydavateľstvo
- Slovart
- Kategorizácia
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Hodnotenia
Recenzie Martinusákov
Kontroverzná a toľko diskutovaná Lolita.
Po prečítaní niekoľkých recenzií som sa rozhodla, že jej dám šancu aj ja a úprimne, ťahalo ma to k nej už dlhšiu dobu. Nabokov bol majstrom slova a vyžíval sa v hraní sa s jazykom, čo je citeľné aj v niektorých pasážach knihy, bohužiaľ, slovenským prekladom sa veľká časť tohto jeho majstrovstva stráca, čím sa v podstate čiastočne pochováva aj čaro Lolity. Ako povedal sám autor, z Lolity nevyplýva žiadne morálne ponaučenie, ide čisto o estetický zážitok a ak vám angličtina nerobí problém, tak si ju určite prečítajte skôr v angličtine.
V skutku ide o hodnotné dielo, ktoré vo vás zanechá zmiešané pocity, no rozhodne stojí za prečítanie.
Pamatuju si, že když jsem poprvé četla Lolitu, bylo to v takové té mé pubertální rádobyintelektuální fázi, kdy jsem chtěla působit hrozně důležitě tím, že čtu velké, složité romány. Už tenkrát jsem ale tu knihu vnímala jako něco výjimečného, i když jsem jí ještě nedokázala patřičně ocenit. Pak jsem ji četla znovu, v osmnácti, ve dvaadvaceti, v pětadvaceti. Pokaždé na mě působila jinak a pokaždé jsem byla víc a víc uchvácená tím dokonale vybroušeným jazykem, se kterým jsem se v jiných knihách nesetkala. Kniha, o které mnozí tvrdí, že je kvůli svému citlivému tématu odsouzeníhodná (dokonce kvůli tomu vyšla poprvé až po dvou letech od dokončení, v roce 1955 v pařížském Olympia Press), v sobě nese jeden z nejkrásnějších záznamů o tom, že literatura může být uchvacující už jen proto, jakým způsobem je čtenáři podána. Nabokovovo psaní si vychutnáte, je to nenapodobitelná ukázka naprosté spisovatelské brilantnosti.
Čítať viacRecenzie čitateľov
Prvú knihu som prečítala už ako maličká, keď som ju kompletne roztrhala na franforce :D Odvtedy sa ma čítanie drží, ale ku knihám sa už chovám s úctou :)
Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa
(dovolila som si citovať niektoré autorove slová, lebo iba on vedel tak dokonale opísať Lo a Hum-a, že ma doslova odzbrojil a môj hnev a znechutenie nad rozprávačom sa často striedal a podvoľoval sa Humbertovej láske, vášni a bolesti)
•
Pre Humberta bola Lolita svetlo jeho života, oheň jeho lona. Jeho hriech, jeho duša. V škole Dolly, úradne Dolores, v jeho náručí a všade 143cm vysoká 12-ročná Lolita, jednoducho Lo. Pre mňa malé, drzé, nevychované, pubertou šľahnuté dievčisko uvedomujúce si svoju silu nad matkou, ktorá bola na ňu prikrátka a Humbertom. Príbeh, ktorý sa začal písať v r. 1939 a dlhé roky bol zakázaný, či už knižne alebo filmovo (1962 Kubrick, 1998 A. Lyne, množstvo pornografie, ktorá iba ukradla majiteľke meno a zakázaná nebola). V plnej verzii bola v USA vydaná až v r. 1958.
„Ležala na bruchu, krásavica moja, vystavujúc mi na obdiv – na obdiv tisíckam očí v mojej žiadostivosti rozklokotanej krvi – mierne nahrbené lopatky, peľ prehnutého chrbta, vypuklinky pevného útleho zadočku, obtiahnutého čiernou latkou, a rub detských stehien. ... Hľadel som na ňu cez spektakulárne vrstvy svetla, s vyschnutým hrdlom, zľahka sa hojdajúc za novinami a zaostrujúc svoju zmyselnosť, a náhle sa ma zmocnil pocit, že ak sa na tento vnem poriadne sústredím, dostanem sa mi milodaru vrcholnej slasti...“.
Je to už 20 rokov čo poznám filmovú Lolitu (1998). Film, ktorý si získal moje sympatie pre svoju kontroverznosť a dokonale ubolenú dušu H.H., ale aj malá rozkošná beštia Dolores mala na tom svoj podiel. Je zaujímavé pozorovať, ako človek v určitom veku dospeje do štádia, v ktorom mu jeho obľúbené filmy vyvráti ich pôvodná knižná verzia, ktorá odhalí detailnejšiu, trochu inú pravdu a zmení tak jeho predošlý názor. Knižný H.H. je iný. Príliš sebavedomý a samoľúby, utápajúci sa vo svojej zvrhlej mysli, nepremostených myšlienkach a vyhľadávajúci na každom rohu malé nymfičky – och ako mi to liezlo na nervy. Miestami to bola strašná nuda, miestami otravné až nechutné a mala som chuť zavolať na psychiatrické oddelenie, nech mu dajú niečo na upokojenie a následne nasadia kazajku. Pripadá mi to, ako keby sa 40 r. H.H. zastavil vo vývoji, keď mal 9 rokov a spoznal svoju prvú lásku. Ona zrejme spôsobila, že pre H.H. je najpríťažlivejšia žena pravé vo svojom „nymfickom“ veku.
•
Vysvetľuje nám, že „...takzvaný „sex“ ma vôbec nezaujíma. Tieto prejavy živočíšnosti si vie každý predstaviť sám. Mňa vábi iné veľké dobrodružstvo – zmocniť sa raz navždy nebezpečného čara nymfičiek.“
Následne si ale prečítame, ako mal s malou Lo 3 ranné sexuálne kolečka a ako nemohol odolať ručnému uspokojeniu pod lavicou v škole, kam Lo chodila. Samozrejme za 65 centový úplatok a prísľub, že sa Lo môže zúčastniť divadelného predstavenia, kde budú hrať aj iní chlapci. Ach, ty malá vychcaná Dolores Hazeová. Niečo za niečo, ale veď áno. Chápala som ju. Vedela, ako na neho.
•
Hambert nám s radosťou otvára svoje srdce a hlavu plnú rozsiahlych (často prehnane) opisov, jeho perverzných túžob (mať tak s mladou Lo dieťa a neskôr sa ukájať na vlastnej dcére a bolo by najviac tuti fruti mega super, keby sa narodila aj vnučka, aby mal aj 90- ročný Humbert vždy po ruke nymfičku! Prepáčte, ale asi sa dogrciam..) a tu pre mňa platilo pravidlo „niekedy je menej viac!“ Tak isto ako odbiehajúce, miestami bludné myšlienky, náhla zmena scény a spomienok – rušili ma a brali pôžitok z čítania. Mňa osobne nebaví čítať na 2 stranách o návšteve kina a o čom je premietaný film (probúúúúch).
Počujete všetky Humbertove stony, cítite zovretie srdca, zvraštenie obočia, keď si v útrobách mysle predstavuje, čo s ňou robiii.. ufff, cítila som aj to, čo som nechcela. Aj keď v knihe nenájdete ani jeden erotický opis alebo scénu, máte pocit, že ste nahý a čítate psychologický erotický román. WOW! Ďalší druh sily príbehu. Nabokov nášho anglického spisovateľa opísal do takých detailov, až mam pocit, či sám autor neopísal svoje tajne túžby a zvrhlé chúťky. Často som sa cítila ako terapeut, ktorý počúva pacientovu chorú myseľ. Myseľ, ktorá netúži po ničom inom, iba byť každý deň nanovo zamilovaná. Dokonalá analýza Ham-ovej duše.
•
Autorov štýl bol miestami nádherný, až priam poetický. Ako jedna dlhá báseň. V týchto chvíľach som sa snažila odosobniť od faktu, že je to stále iba óda na telo 12-ročného dieťaťa. Nepamätám si, že by som niekedy čítala tak vyšperkovaný opis jemných dievčenských chĺpkov na predkolení a temného podpazušia! Akoby ma autor pokúšal, či som tiež schopná cítiť krásu a chuť podľa Humberta. Nebudem klamať, isté čaro tam bolo. Potom mu ale uletelo pero a bolo po pôžitku (zrazu iná scéna, nudná filozofia a vymazanie poetickej emócie). Knižného Ham-a mi je svojim spôsobom ľúto, pretože nikdy nebude dlhodobo šťastný. Každé dievča raz dospeje a tak toto zvrhlé zviera začne zúfalo hľadať novú nymfu. Cely jeho život je jeden začarovaný kruh.
Môj drahý Nabokov, veľká škoda, ale s Lolitou kamarátky nebudeme. Nápad vynikajúci, ale skrátila by som to celé minimálne o štvrtinu, dopriala viac akcie, viac rozhovorov, dialógov, humoru, ktorý tam aj bol, ale pre mňa málo. Lo mala 12 rokov a z toho sa dalo veľmi veľa vyťažiť. Ani neviem, či Vašu knihu odporučiť, majstre. Asi prvýkrát napíšem, že film z r. 1998 je pre mňa rozhodne lepší. Vypichol presne TO, o čom Lolita je. Tá sfilmovaná prvotina zo 62-hého je tiež dosť o ničom, ale beriem do úvahy rok výroby a kontroverznosť témy.
Pár slov na záver:
Toto ma zabolelo za všetky maloleté dievčatá na svete. Vieme, že aj v dnešnej dobe sú krajiny, v ktorých je nepísané (a možno aj písané) pravidlo, že 12-ročné DIEŤA sa stáva ženou a je hodné na vydaj. ...ach
Str. 137 – „Cirkev prebrala ustanovenie rímskeho práva, podľa ktorého sa dievča môže vydať v 12 rokoch, a to sa dodnes zachovalo v niektorých štátoch USA, aj keď sa o tom veľmi nehovorí. Inde je zákonná hranica 15 rokov. Obidve pologule sa unisono zhodujú, že niet nič zlého na tom, keď 40-ročný zver, požehnaný miestnym farárom a naliaty alkoholom, zhodí zo seba prepotený svadobný oblek a vrazí sa celkom na doraz do svojej mladučkej ženy. ...“ (písané v r. 1939)
Na jedinú Ham-ovu obhajobu voči Lo (iba voči nej) upozorním, tak ako aj autor, že H.H. nebol Lolitin prvý milenec. Všetko, čo sa medzi nimi dialo, bolo takmer vždy obojstranné. Takmer... Čítať viac
Pre mňa prípad, kedy sláva knihy predchádza jej obsah. Lolita ma vždy lákala, tak som sa do toho pustila. Očakávala som škandalózny príbeh s nejakou tajnou a hlbokou rovinou, ale dostal sa mi akýsi mix podomáckeho filozofa so záľubou v „nymfičkách“ (to slovo znie naozaj veľmi úchylne).
Čakala som od hlavnej postavy viac. Chýbala mi tam nejaká vrstva jeho osobnosti, ku ktorej by som si vytvorila hlbší vzťah. Nejaká väzba s čitateľom. Niečo, čo by mi pomohlo ho pochopiť alebo odsúdiť, ale neprišlo to.
Humbert sa mi spočiatku zdal zaujímavý, to áno, ale môj záujem o 40-ročného gentlemana padal postupne s jeho odchádzajúcim rozumom. Na konci mi ho už len bolo ľúto. Na začiatku knihy som takýto pocit neočakávala. Možno by ma viac bavilo, keby tam boli psychologické hry „kto z koho“, ale to, že sa Humbert nechá vydierať 13-ročnou dievčinou len pre chvíľku zábavy mi vyslovene vadilo. Tiež mi do toho príbehu akosi nezapadala beatnická road trip epizóda.
Drzá Lolita príbehu neublížila a dá sa povedať, že jej postava využila všetky okolnosti najlepšie ako vedela. Napriek tomu si však myslím, že jej správanie od začiatku zodpovedalo viac 15+ dievčine ako 12- či 13-ročnej „nymfičke“.
Nešťastný a zničený Humbert ma bavil dvojzmyslami a symbolickými odkazmi, no príbeh ako taký na mňa pôsobil chaoticky a ostal po ňom akýsi zvláštny nenaplnený pocit. Napriek tomu si myslím, že Nabokov i jeho vydavateľ mali v roku 1955 riadnu dávku odvahy, keď vydali Lolitu bez vopred schválenej žiadosti o azyl na Marse. Čítať viac
Pri hodnotení takéhoto diela, by som sa najradšej rozdelila. Jedna časť by hodnotila príbeh, ako taký, druhá by znechutene prestala čítať a tretia časť by obdivovali autorov štýl písania. Nabokov krásnym umeleckým štýlom opísal aj ten najmenší detail. Na začiatku sa mi to veľmi páčilo. Zlom nastal až v tej druhej časti. Pre mňa tam už bolo veľmi veľa zbytočných opisov, ktoré som, za čo sa trošku hanbím, preskakovala. Naozaj som z toho diela už nič nemala, nezaujímalo ma, kde sa práve zastavili a aký bol ten hotel. Chcela som sa zase ponoriť do jeho myšlienok, znechutene odvraciať zrak a snažiť sa pochopiť, prečo také veci ľudia vôbec robia. Silou vôle som knihu nakoniec dočítala a nemala som z nej také dojmy, aké som si myslela, že budem mať... Čítať viac
Vladimir Nabokov
- celým menom Vladimir Vladimirovič Nabokov Vladimir Nabokov bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista. Svojich prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin.
Vydavateľstvo Slovart
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."